TOPOĽČIANKY. Partia nadšencov zachraňuje vzácny anglický park okolo zámku, ktorý bol desaťročia letným sídlom československých prezidentov. Stretávajú sa pravidelne a v rozsiahlom, takmer 31-hektárovom parku robia všetky práce zadarmo a počas svojho voľna.
Väčšina dobrovoľníkov je miestnych. Hovoria, že si pamätajú aj lepšie časy parku a chceli by mu prinavrátiť jeho niekdajší vzhľad.
Stromy dala posadiť Biela pani
Zámocký park pochádza zo 16. až 17. storočia, najväčšiu časť vysadil rod Keglevičovcov. Prvé stromy v ňom ale dala posadiť Alžbeta Rákociová, ktorú ľudia skôr poznajú ako Bielu pani, čo straší na zámku. Hovorí sa, že duch jemnej grófkinej dcéry zámok nikdy neopustil a zdržiava sa hlavne v okolí zámockej kaplnky.
V parku sa nachádza vyše dvesto druhov drevín, mnohé z nich sú veľmi vzácne. Väčšina stromov má okolo sto rokov, no nájdu sa tu aj také, čo sú staré 200 až 250 rokov. K najvzácnejším patrí sofora japonská v centrálnej časti parku, či sekvojovec mamutí a dub letný stĺpovitý, ktoré rastú kúsok od zámku.
Základná záchrana stromu vyjde na 3 500 eur
Sekvojovec ohradili, aby ho neničili turisti. Patrí k najhrubším stromom v parku, no nie k najvyšším – pred troma desaťročiami ho zasiahol blesk a značnú časť jeho výšky ubral.
Milovníci parku sa snažia zachrániť aj tieto stromy, hoci je to náročné. „Robia nám cenové ponuky, podľa nich sa rozhodneme. Základné ošetrenie jedného stromu stojí okolo 3 500 eur. Je to také drahé, lebo sa pri tom používajú horolezecké techniky, okolo koruny sa dávajú špeciálne lanká, aby sa nerozchádzala a do dutín idú ochranné nátery,“ hovorí Miloš Kunský, vedúci strediska služieb z Lesov SR, Odštepný závod Topoľčianky.
Zámocký park v Topoľčiankach zachraňujú dôchodcovia aj mladšie ročníky.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Chcú park taký, aký bol kedysi
Park, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, zatiaľ dávajú len svojimi silami do poriadku dobrovoľníci. Vytvorili si na to občianske združenie Park Topoľčianky. Okrem jeho členov pomáhajú na brigádach aj zamestnanci štátnych lesov.
Nadšenci park čistia a odstraňujú z neho náletové dreviny. Doteraz upravili asi desať hektárov, teda tretinu parku. Prečo to robia?
„V 90. rokoch dostal park nejaké dotácie, asi 900-tisíc korún v starej mene. Potom to začalo upadať, neboli na nič peniaze a park pustol. A viete, my sme tu domáci, v parku sme vyrastali, pamätáme si inú dobu parku aj jeho krásu. Chceli by sme to ako-tak navrátiť,“ povedal Miloš Kunský.
Miloš Kunský je domáci a pamätá si krajšie časy anglického parku.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Bazén uprostred lesa
Záchrancovia parku sa naposledy venovali rozsiahlemu kúpalisku. Kamenný bazén medzi stromami prekvapí, na tomto meste by ho čakal málokto. Miestni vravia, že pred pár desaťročiami jeho okolie nebolo zarastené ako dnes. Pri kúpalisku bola čistinka, na ktorej sa slnila smotánka.
Kúpalisko postavili Keglevičovci v rokoch 1840 až 1860. Masívny bazén je nielen veľký, ale aj hlboký. Jeho hĺbka dosahuje bezmála štyri metre. V časoch, kedy do parku nemal prístup každý, sa tu kúpala šľachta. Bazén v prírode si obľúbil aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý v rokoch 1923 až 1935 trávil každé leto v topoľčianskom zámku.
„Prezident sem často chodil, mával tu aj recepcie. V bazéne sa kúpal so svojimi vnúčatami,“ povedal Pavol Bobok, zakladateľ združenia Park Topoľčianky.
Rozsiahly bazén s hĺbkou zrhuba štyri metre. Kúpal sa v ňom aj Masaryk s vnúčatmi.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Pamätníci: Tu sme sa ako chlapci kúpali
Voda do bazéna pritekala z 2,5-kilometrového unikátneho vodného systému, v ktorom voda tečie podzemím aj povrchom. Podzemnú časť, ktorá napĺňa vodou aj dve jazierka, dobrovoľníci pod dohľadom pamiatkarov sfunkčnili.
V Topoľčiankach sa nájdu miestni, ktorí si plnú krásu starého kúpaliska do detailov pamätajú.
„Tu som sa naučil plávať. Chodievali sme sa sem ako chlapci kúpať, vtedy ani plavky neboli, len červené trenírky sme mávali, tie sme po kúpaní sušili na stromoch. Vtedy sa príroda nedevastovala, správali sme sa tu všetci chlapci ako v parku,“ hovorí sedemdesiatročný Jozef Lukáč, ktorý teraz pomáha pri obnove lokality. „S deťmi sme sem chodili každú nedeľu na prechádzku a videli sme, ako to postupne pustne. Je načase, že sa s tým začína niečo robiť a keď sily vládzu, prečo sa nepridať? Dobre mi padne, keď ľudia, čo sem prídu povedia, že to tu dobre vyzerá,“ hovorí pán Lukáč.
Jozef Lukáč čistí zadarmo park aj bazén, lebo má dobrý pocit, keď návštevníci pochvália výzor parku.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Bazén nefunguje už približne štyridsať rokov. Za ten čas na čistinke vyrástli stromy, ktoré ho dokonale zakrývajú. Aj keď bolo miesto odhalené, voda v obrovskom bazéne bývala studená. Výhodou zámockého bazénu tak bolo okrem iného aj to, že sa v ňom netvorilo veľa baktérií.
Noc s pannami
Na mieste, kde dnes stojí obrovský a hlboký bazén, stál kedysi takzvaný Žltý pavilón. Bolo to v období pred založením parku. V pavilóne vykonávali zámockí páni svoje právo prvej noci. O panenstvo na tomto mieste prichádzali miestne dievčatá.
Tomáš Holúbek
