O rozsiahlych pivniciach pod vzácnym kaštieľom tuší len málokto. Starí ľudia hovoria, že kedysi viedli tajné chodby z pivníc do Župného domu aj do farského kostola.
ZLATÉ MORAVCE. Kaštieľ grófa Migazziho v centre mesta chátra, radnica ho označila za ruinu. Budova zo 17. storočia by potrebovala kompletnú rekonštrukciu, na tú ale samospráva nemá peniaze.
Mesto preto sleduje aktuálne výzvy, do ktorých by sa mohlo prihlásiť a ktoré by kaštieľu priniesli peniaze potrebné na jeho opravu.
Kaštieľ grófa Migazziho radnica označila za ruinu.
FOTO:TOMÁŠ HOLÚBEK
Zúfalý stav
„Ak sa nám podarí v niektorej výzve uspieť, spoznáme aj objem poskytnutých finančných prostriedkov. Podľa toho postavíme projekt na čiastočnú alebo celkovú rekonštrukciu,“ informovali nás na mestskom úrade.
O tom, že zásah do vzácnej stavby je treba spraviť čím skôr, nikto nepochybuje. Radnica celkový stav Migazziho kaštieľa označila slovom ruina.
„Na stenách sú praskliny, staré okná netesnia, steny zatiekli, omietka opadala. Nevyhovuje ani elektroinštalácia, kanalizácia či systém vykurovania. Je porušená statika celého krídla aj konštrukcia krovu,“ opisuje stav budovy samospráva.
Rozsiahle a nevyužité pivnice
Mesto musí okrem budovy riešiť aj unikátne pivničné priestory. Pod kaštieľom je totiž sieť pivníc s rozlohou až štyristo metrov štvorcových.
Z pivničných priestorov by podľa vedenia mesta bola krásna galéria, prípadne miesto na prezentáciu amatérskych kapiel.
Podľa našich informácií sa uvažuje aj o vinárničke.
Ani jeden z týchto nápadov pritom nie je tak celkom nový. Pivnice po odchode Migazziovcov využívali na skladovanie zeleniny. Kedysi tu svoj sklad mali vinárske závody, víno v priestoroch cítiť dodnes.
„Kedysi tu bol piesok, ktorý urobil nádhernú službu – pohltil všetku vlhkosť,“ hovorí Peter Kereš, riaditeľ Mestského strediska kultúry a športu.
V tejto súvislosti si Kereš spomína, ako v deväťdesiatych rokoch prebiehali v pivniciach výstavy výtvarných prác. Mnohí ľudia vtedy prišli na výstavu len zo zvedavosti - nikdy predtým totiž pivnice pod kaštieľom uprostred Zlatých Moraviec nevideli.
Piesok postupne odstránili. Pri ďalších výstavách o pätnásť rokov neskôr sa už plátna zvlnili.
Pod kaštieľom je sieť pivníc s rozlohou až štyristo metrov štvorcových.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Diskotéky
Podzemné priestory by dokázali rozprávať aj o diskotékach a zábavách, ktoré sa na mieste konali. Zo stropu dodnes visia diskogule.
Robievali sa tu aj koncerty, prebehla tu dokonca technopárty. 'Na stojáka' sa do útrob kaštieľa pomestili štyri stovky ľudí.
V pivniciach je konštantná teplota – zhruba osemnásť stupňov je v útrobách kaštieľa v lete aj v najtuhších mrazoch. Plány, ako z toho vyťažiť, mali aj študenti architektúry, ktorí na kaštieľ vymýšľali plány. Z opravenej klenbovej pivnice by bola napríklad ideálna vinárnička či vinotéka.
V podzemných priestoroch s v minulosti konali diskotéky a zábavy.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Tajná chodba až na Gýmeš?
Súvislá sieť starých pivníc okúzľuje aj svojou záhadou. Starí ľudia hovoria, že z kaštieľa kedysi viedli podzemné chodby priamo do Župného domu a farského kostola.
„Hovorí sa, že jedna z chodieb išla až za Moravce, údajne až na Gýmešský hrad,“ povedal pred časom Marián Tomajko, ktorý sa zaoberá históriou Zlatých Moraviec.
Existenciu tajných chodieb nevylúčil ani Peter Kereš. „Niektoré útvary na stenách by na to aj navádzali. Chcelo by preskúmať, či tu naozaj také chodby sú,“ povedal.
MIGAZZIHO KAŠTIEĽ
Kaštieľ rodiny Migazzi predstavuje významnú historickú profánnu stavbu v meste, ktoré bolo v období jeho existencie sídlom Tekovskej župy. Budova kaštieľa je pôvodne renesančná z roku 1630, neskôr ju prestaval Krištof Migazzi, viedenský kardinál a arcibiskup. Jeho erb je na prednom štíte kaštieľa. „Západné krídlo kaštieľa so zamurovanými arkádami má pravdepodobne neskoro renesančný pôvod z obdobia druhej polovice 17. storočia. Majiteľmi zlatomoravského panstva boli vtedy Paluškovci, ktorí v tom čase vykonávali vysoké kráľovské úrady,“ povedal Ján Jamrich z radnice. Dnes je budova sídlom mestského múzea.
Tomáš Holúbek
