Každá zo stredovekých kráľovien prežívala svoje osobné tragédie či šťastia. Jedna smrť dieťaťa brala tragicky, iná ju chápala ako boží osud. Ďalšia ťažko niesla to, že ju podvádzal manžel, druhá sa tešila – aspoň nebola stále tehotná.
NITRA. Hosťom Literárneho klubu Janka Jesenského bol spisovateľ Jaroslav Perniš, rodák z Bojníc. Po praslici má korene v našom kraji – jeho mama pochádza z Močenku, kde u starých rodičov autor ako chlapec strávil časť detstva.
Učiteľ fyziky a chémie na gymnáziu v Prievidzi , ktorý pôsobí sa k písaniu dostal cez svoju veľkú záľubu – históriu. „Dejiny som neštudoval, potom by to už pre mňa nebol koníček,“ zdôvodnil 48-ročný autor ôsmich kníh. Všetko literatúry faktu, ktorá sa týka výsostne dejín.
Môže za to dážď
História ho „chytila“ po maturite v roku 1982. Bol už bez prijímacích pohovorov prijatý na vysokú školu a užíval si vraj svoje najhoršie prázdniny. Stále pršalo, nudil sa, a preto začal čítať. Medzi prvými knihy Milenec kráľovien a Na lásku sa neumiera, odohrávajúce sa v stredovekom Francúzsku, ktoré v ňom vyvolali úžasný záujem o genealógiu. Podnietilo ho to s pomocou Ottových náučných slovníkov skúsiť zostaviť rodokmeň francúzskej panovníckej dynastie.
Písať začal až v 90. rokoch. Najprv posielal články do Historickej revue – prvý bol o milenkách Ľudovíta XIV. Keď všetky jeho príspevky uverejnili, rozhodol sa publikovať knižne. Jeho debut Kráľovné v tieni katedrál vyšiel v roku 2003 – je súborom piatich medailónov o významných ženách gotiky.
Sobášna politika
„Vo svojich knihách spracúvam dejiny panovníckych dynastií – nie to, aké vojny prehrali či vyhrali, akých mali generálov, ale zaujíma ma ich dynastická či sobášna politika, nástupnícke kauzy, otázky zdravotného stavu - jednoducho ma zaujímajú ako ľudia, osobnosti,“ hovorí Jaroslav Perniš.
„Venujem sa francúzskym, poľským, uhorským a iným dynastiám stredovekej Európy. Mojou srdcovkou sú uhorskí Anjuovci, ktorých dejiny sa týkajú aj nášho územia. Hoci som ich v knihách uviedol len občas, mám v pláne spracovať ich históriu obšírnejšie. Historicky sa nášho územia dotýkajú aj uhorskí Arpádovci, o ktorých som tiež písal, spomenul som niektoré uhorské kráľovné, napríklad Beatrix Aragónsku z rodu Anjuovcov, písal som aj o Habsburgovcoch – o Ladislavovi Pohrobkovi a podobne.“
Jednu z kníh venoval výlučne mužom – má názov Jej veličenstvo Smrť a popisuje zdravotný stav vybraných panovníkov, ich choroby a umieranie.
Lákajú ho milenky kráľov
Autorovou naj kráľovnou, ktorú už raz knižne spracoval a chystá sa ju ešte raz detailnejšie, je Eleonóra Akvitánska. Bola najprv francúzskou, neskôr aj anglickou panovníčkou, hovorilo sa jej „kráľovná trubadúrov“. Fascinuje ho aj anglická kráľovná Izabela Francúzska, známa aj ako „francúzska vlčica“, ktorá dala zabiť svojho muža.
„Ale stredoveké princezné a kráľovné sa mi všeobecne páčia všetky. Zaujíma ma ich osud vo vtedajšom drsnom svete mužov – ak nejakým spôsobom vynikli, upútali, dali o sebe vedieť, je to úžasné,“ myslí si autor.
„Každá z nich prežívala svoje osobné tragédie či šťastia – jedna smrť svojho dieťaťa brala veľmi tragicky, iná ju chápala ako boží osud, ďalšia ťažko niesla to, že ju podvádzal manžel, druhá sa tešila – aspoň nebola neustále tehotná. Pripadá mi to všetko ako dnes, mám pocit, že to boli akí istí ľudia ako my, akurát žili v inej dobe.“
Autor prezradil, že ho láka literárne spracovať aj svet mileniek francúzskych kráľov – nielen tých vychýrených, ale všetkých známejších od 15. do 18. storočia. Chce popísať ich status v spoločnosti, postavenie na panovníckom dvore, vplyv na kráľa a podobne.
„Unikol“ s Rasputinom a Napoleonom
Informácie spisovateľ čerpá z viacerých zdrojov. Ako povedal, je stúpencom najmä tradičných prameňov – študuje staré listiny, kroniky a odbornú literatúru. Nebráni sa občas využiť aj internet. „Keďže nie som archivár, staré vzácne dokumenty do rúk len tak nedostanem, ale existujú vydané zbierky a edície listín a staré texty sa dajú naskenované nájsť v elektronickej podobe aj na internete,“ vysvetľuje Perniš.
„Z najstarších prameňov som pracoval s kópiami listín z 12. storočia. V tvorbe pod 12. storočie nejdem a nad 14. storočie len občas. Z tých mojich únikov spomeniem napríklad Rasputina či Napoleona.“
Synovia zdedia knihy a rodokmeň
Pernišova manželka Jana zdieľa nadšenie svojej polovičky pre históriu, je prvým čitateľom a kritikom jeho textov. Naopak, 28- a 18-roční synovia Filip a Jakub k dejinám neinklinujú, neprečítali vraj ani jednu otcovu knihu.
„Možno na ne musia dozrieť, ale ja im ich odkladám. Majú tú výhodu, že ich po mne zdedia, každý má už teraz svoju databázu odloženú. Spolu s ňou dostanú aj náš rodokmeň, ktorý som spracoval,“ pousmial sa spisovateľ.
Jaroslav Perniš s knihou Ženy v lesku ľalií, ktorá vyšla vlani v septembri. FOTO: (ČE)
