NITRA. Slávnosti Nitra, milá Nitra oživili centrum mesta i podhradie. Do centra sa sústredili duchovné a zábavné aktivity, z podhradia vanul dych histórie.
Kým návštevníci obdivovali biskupský palác, artefakty diecézneho múzea či katedrály, pod hradom sa rozložila Pribinova Nitrawa. Historický festival ponúkol výlet do čias našich predkov, kniežat, vladykov, ich družín, kupcov, igricov, sokoliarov, otrokov i severských Vikingov. Jedinečnú atmosféru dokresľovala dobová hudba, ponuka tradičných jedál i prehliadka historických kostýmov.
Domáci diviak a kaša
V krčme pod hradným mostom ľuďom vykrúcalo nosy a lákalo vyprahnuté hrdlá zvlažiť niečím studeným. Hneď pri vstupe si mohli vybrať z historického ponukového listu. Ako jedlá našich predkov tu ponúkali Lovcov sen – mäso domáceho diviaka naložené v bylinkovom náleve upečené na drevenom uhlí podávané v chlebe, Vladykov hodokvas – údený bôčik pečený na bylinkách s cibuľou, cesnakom, podávaný v chlebe, a Kašu dobrej gazdinej – krúpkovú kašu varenú v šťave z mäsa podávanú v chlebe s varenou cibuľou a cesnakom. Na pitie boli osviežujúci pivný mok, lahodný mok kniežací (pivo s medovinou), medovina a voda z posvätného hája – čiže minerálka.
„Dokopy sme spracovali asi 50 kilov bravčového mäsa - teda domáceho diviaka. Upravili sme ho podľa tradičných receptov. A minulo sa takmer 400 bochníkov chleba, v ktorých sme porcie podávali,“ prezradil František Halász zo Stredovej Taverny, ktorý spolu s pomocníkmi Patrikom, Nikolou a Paulínou občerstvenie pripravoval.
Posteľ s ornamentmi
Pri potulkách stredovekou osadou zaujalo už na prvý pohľad neslovanské obydlie. Drevený nábytok zdobili zaujímavé ornamenty. Ich pôvod nám vysvetlila Michaela Galusová z bratislavského združenia Communitas. „Predvádzame stredoveký tábor Vikingov. Časti zariadenia – stoly, stoličky truhlice, postele, zdobené vikingskými
motívmi, si podľa predlôh dávame vyrábať alebo si ich robíme aj sami. Vikingské originály sa našli najmä v hrobových výbavách vznešených nebožtíkov po celej Škandinávii, v Anglicku aj Rusku. Napríklad v nórskom Osebergu v roku 1903 farmár na pozemku objavil hrob, v ktorom bola pochovaná žena vo veľkej vikingskej lodi – s dobre zachovanou posteľou, stanom, dreveným vozom i saňami,“ hovorí Galusová.
Predvádzala karetkovanie
Konkrétne zariadenie vikingského príbytku v Nitrawe - posteľ aj ostatné drevené veci – vyrobila Anna Čičelová z Communitas. Práve sa venovala karetkovaniu – starodávnemu spôsobu tkania s pomocou drevených doštičiek, ktoré bolo rozšírené v celej Európe už od 5. storočia p.n.l., používali ho aj Indiáni v Amerike. V severských krajinách Európy pretrváva dodnes.
„Ide o tkanie nie na dvoch ale na štyroch osnovách. Touto technikou sa z vlny alebo ľanu robia ozdobné lemy na šaty, tašky, šnúrky do vlasov, opasky či ovínky na onuce,“ hovorí Čičelová. „Učila som sa to asi rok. Na dvoch osnovách som vedela tkať aj predtým, je to jednoduchšie. Tu je to zložitejšie, treba kombinovať štyri rôzne farby, ale zas je to pestrejšie.“
Jana Bodorová, lektorka z KOS v Nitre, zas predvádzala maľovanie na hodváb. Venuje sa mu už desať rokov, profesionálne zhruba päť. „Najťažšie je mať pevnú ruku a vedieť zapojiť fantáziu. Tu sa nedá čo pokaziť. Ak niečo nevyjde, povýšime to na výtvarný zámer,“ pousmiala sa Bodorová, ktorá sa týmto umením živí. Svoje výrobky predáva po Slovensku i v Čechách, mnohé má v galériách.
Taštice a vychádzkové budzogáne
Gotická priekopa sa na chvíľu stala improvizovaným mólom, na ktorom sa vystriedali historické kostýmy od Veľkej Moravy až po 18. storočie. Na výlet časom divákov pozval Anton Živčic – s jeho typickým vtipkovaním im popísal materiály a nevyhnutné súčasti dobových šiat až po doplnky ako mešce, šperky, taštice a vychádzkové budzogáne. Sám bol pritom odetý do zelenej plátennej košele, ktorá zrejme dokumentovala jednoduchý odev našich predkov vo veľkomoravskom období.
„Ženy v starých dobách boli inakšie, lepšie, plnšie, živšie. Dnes ich asi „dovážajú“ z Apeninského polostrova, lebo skoro všetky majú značky „anicici“, „anirici“. Aj muži boli iní – voňali ako muži. Veď ako sa hovorí, dobrý chlap musí byť cítiť na sto honov,“ s humorom začal Živčic prehliadku dobových šiat.
Pomedzi divákmi sa vzápätí prešli modely a modelky v šatách veľkomoravského vladyku, kupca, roľníka z panstva, sedliačky, remeselníka či lukostrelca. Nechýbali kostýmy kniežaťa, župana, urodzenej dámy, kapitána gardy, vojaka, markitánky, odevy renesancie, baroka aj rokoka. Medzi domácimi odevmi predstavili aj tradičné oblečenie zámožných Vikingov.
Meč vyhral pán z Krupiny
Na pieskovej aréne svoje meče skrížil ôsmi udatní rytieri zo slovenských šermiarskych skupín. Sily si zmerali vo 4. ročníku Turnaja o meč kráľa Svätopluka. Oblečení v brneniach či krúžkových košeliach bojovali v 90-sekundových súbojoch. Používali tupé zbrane – meče, ktoré vážia zhruba 2 kg a merajú asi 1,3 metra. Zápasy boli ako reálne súboje zo 14. – 15. storočia, nevyužívali v nich len čepeľ meča, ale aj hlavicu.
Vo finálovom dueli sa stretli Roman Mazanec z Nitrianskej turnajovej spoločnosti a Juraj Bátovský, slobodný pán z Krupiny. Obaja sa bili o dušu, ale šťastena nakoniec stála pri Jurajovi Bátovskom. Na treťom mieste skončil rytier Braňo Morávek.
Víťaz si ako cenu odniesol oceľový meč kráľa Svätopluka, ktorý podľa historických originálov zhotovil Štefan Nitriansky z Nitrianskej turnajovej spoločnosti.
V dobovej krčme pod mostom ľuďom chutilo.
Patrik a Nikola naberali porcie.
Módna prehliadka.
Anna Čičelová karetkuje.
Víťazi Turnaja o meč kráľa Svätopluka - zľava druhý Mazanec, tretí Morávek a prvý Bátovský. FOTKY: (ČE)
