DUNAJSKÁ STREDA. Na Slovensku funguje už dvadsať hniezd záchrany. Jedno z posledných pribudlo aj v Dunajskej Strede. Občianske združenie Šanca pre nechcených ním ukončilo svoj projekt a viac inkubátorov vznikať nebude.
Matke trest nehrozí
Verejne prístupný inkubátor, kde je možné anonymne odložiť nechceného novorodenca, otvorili v areáli nemocnice. Nachádza sa v budove pri hlavnom vchode, ktorá je medzi dvomi bránami. Po vložení bábätka do inkubátora dostane personál nemocnice do piatich minút signál a o dieťa sa postará. Všetky inkubátory záchrany na Slovensku sa nachádzajú na verejne prístupných miestach pri nemocniciach. Aby bola dodržaná anonymita matky, môžu byť umiestnené iba tam, kde nie sú kamery. Za opustenie dieťaťa nehrozí jej podľa zákona žiadny trest.
„To, že je to v našom regióne opodstatnené, svedčí aj počet novorodencov, ktorých sa rodičky zrieknu priamo v pôrodnici, je ich okolo 6 až 8 ročne. Zatiaľ sme našťastie nemali prípad zahodeného novorodenca a myslím si, že toto je alternatíva, ako tomu predísť,“ povedal riaditeľ dunajskostredskej nemocnice Zoltán Horváth. Štatistika podľa neho „hovorí za všetko“, keďže odvtedy, čo hniezda existujú, sa počet nájdených mŕtvych novorodencov znížil v priemere z 10 na 2 ročne.
Portál pre ženy v núdzi
Hniezda záchrany sú projektom občianskeho združenia Šanca pre nechcených. Prvé vznikli v roku 2004. Dnes je ich 20 a tento počet je konečný. Pôvodne ich združenie chcelo dobudovať do roku 2014, symbolicky do desiateho výročia vzniku hniezd. Podľa predsedníčky Anny Ghannamovej sa však poponáhľali, aby sa mohli venovať novému preventívnemu projektu. Chcú ho spustiť budúci rok v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom zdravotníctva a ďalšími organizáciami pod názvom Dieťa je dar, nevzdávajte sa ho.
„V prvom rade chceme zmapovať situáciu v oblasti nechcených detí, pretože na Slovensku akoby každý rezort mapoval iba svoju tému. Rezort zdravotníctva napríklad deti z utajených pôrodov, odložené v pôrodniciach, deti z hniezd a ministerstvo práce zase deti v detských domovoch, adoptované, v pestúnskej starostlivosti. Nikto to nezrátava, nikto nevie povedať, či to má za 20 rokov klesajúcu alebo vzrastajúcu tendenciu. Neanalyzuje sa, či dôvody, pre ktoré sa ženy vzdávajú detí, sú tie, ako boli pred 20 rokmi, alebo tu máme nejaké nové tendencie,“ vysvetľuje Ghannamová.
Je podľa nej nevyhnutné pre ženy s nechceným tehotenstvom alebo matky v núdzi vytvoriť portál so všetkými organizáciami, na ktoré by sa mohli v prípade potreby obrátiť. „Organizácie, ktoré robia verejné schránky - je ich 35 vo svete a 11 v krajinách Európskej únie - sa nikdy k tejto téme nestretli. Chceme byť prví, ktorí zorganizujú medzinárodnú konferenciu, na ktorej by sme si vymenili skúsenosti a otvorene by sme diskutovali s OSN o tom, že si myslíme, že ich názor nie je správny,“ vraví.
Ghannamová narážala na postoj Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorý vlani kritizoval existenciu babyboxov v Českej republike. Slovensko bude tiež o inkubátoroch rozhodovať pravdepodobne o rok-dva, kedy monitorovaciu správu do výboru bude predkladať Slovenská republika.
„Tvária sa, ako keby bol svet ideálny, ale nie je. Ženy sa detí nevzdávajú len preto, že nemajú nič iné na práci, alebo si nestihnú lakovať nechty, sú to vážne dôvody. Ale niekedy si myslím, že úradníci, ktorí argumentujú tým, že babyboxy berú deťom právo na biologickú identitu v živote, s takou ženou nehovorili,“ vraví predsedníčka združenia.
Výbor má odporúčací charakter
To, že inkubátory upierajú novorodencom právo na biologickú identitu, je podľa Petra Guráňa, člena Výboru OSN, jednou z najzásadnejších výhrad OSN. Hovorí, že podľa Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo poznať svojich rodičov.
„Je dokázané, že človek odstrihnutý od akejkoľvek možnosti poznať svojich rodičov, zostáva v dospievaní v
strese, neistote, je vystavený nezdravým psychickým tlakom, ktoré môžu byť veľmi nebezpečné,“ hovorí Guráň. Upozorňuje aj na to, že pôrod „niekde potajme v pivnici“ je vysoko rizikový a môže ohroziť život matky aj dieťaťa. Problémom je aj nedostatok informácií o zdravotnom stave rodičov, čo môže komplikovať ošetrenie, respektíve liečenie bábätka.
Výbor podľa Guráňa jednoznačne preferuje spôsob utajeného pôrodu. Ten umožňuje žene porodiť v ktorejkoľvek nemocnici na Slovensku s tým, že je na oddelení evidovaná len pod číslom. Po pôrode je dieťatko určené na adopciu, údaje o matke sa archivujú na ministerstve zdravotníctva. Dieťa k nim má prístup po dosiahnutí plnoletosti.
„Hniezda záchrany mali význam pred sto-dvesto rokmi, kedy neexistoval žiadny iný alternatívny systém záchrany. Dnes sú iné možnosti, ale nie sú dostatočne propagované,“ domnieva sa Guráň.
„Za sedem rokov, čo existuje zákon o utajených pôrodoch na Slovensku, bolo 170 detí porodených týmto režimom, čiže oproti 37 deťom z hniezd je to stále metóda, ktorá sa využíva oveľa viac. Podporujeme ju aj my a odporúčame ju ženám, ktoré nám volajú, ale jednoducho sú aj také prípady žien, ktoré sa boja, že ich v nemocnici predsa len niekto spozná, aj keď je na druhej strane republiky,“ poznamenáva Ghannamová.
O tom, či hniezda záchrany ostanú, alebo zaniknú, rozhodne vláda. Stanovisko Výboru OSN má iba odporúčací charakter. „Nad niečím podobným uvažovali tento rok vo Francúzsku. Potom, čo sa poradili s naším výborom, od praxe upustili,“ uzatvára Guráň.⋌
