Priniesli to všetky médiá. Brankár FC Nitra Lukáš Hroššo má zlomenú nohu, čaká ho polročná pauza. Bŕŕ! Už bol jednou nohou v zahraničí, chceli ho do Ruska, Turecka i Česka, ale osud to napísal inak.
Po nešťastnom strete s Depetrisom pri prvom góle Trenčanov bral Lukáša do trenčianskej nemocnice majiteľ klubu Jiří Magyar. „V Trenčíne mi robili röntgen a predoperačné vyšetrenia. Mali ma tam aj operovať, ale ja som chcel ísť radšej do Nitry. Musel som čakať ešte tri hodiny, lebo som jedol, a tak ma operovali od polnoci. To boli najhoršie hodiny, tú bolesť ťažko popísať,“ hovorí Lukáš už z postele doma na Chrenovej, kam ho previezli v stredu.
Operácia trvala viac ako dve a pol hodiny a lekári hovorili, že sa podarila. Malým šťastím bolo, že Lukáš neutrpel otvorenú zlomeninu, lebo tá by sa musela najskôr tri týždne hojiť a až potom by šla pod nôž.
Momentov, kedy ide brankár pod nohy protihráčovi, je v zápasoch veľa. Tento sa však líšil v tom, že Depetris do Hrošša narazil v páde kolenom. „Keď ide hráč do súboja kopačkou, tak pred brankárom stihne nohu zohnúť a vyhnúť sa stretu. Nič mu však nevyčítam, on bol pri tej lopte skôr, nebol tam úmysel, videl som to aj zo záznamu. Možno som mohol zostať na čiare...“ vraví a kývne plecom.
Deň pred zápasom bol piatok trinásteho. Nemal nejakú zlú predtuchu? „Teraz, keď si to spätne premietam, tak niečo čudné sa aj udialo na tréningu, ale nedá sa povedať, že by som mal zlú predtuchu. Ale ak by som ju aj mal, určite by som nastúpil,“ vraví.
Do minulej soboty mal Lukáš šťastie, zdravotné problémy ho obchádzali, vypadol maximálne na mesiac s členkom. „Vo futbale sa stáva, že hráč má dlhú pauzu. Keď som nad takými prípadmi v minulosti uvažoval, skôr som sa bál, že mi raz vypovie koleno. Rola brankára je riziková, lebo ide do súboja s celým telom, hádže sa pod nohy útočníkov, a na to som teraz doplatil,“ uvažuje. Mimochodom, rovnakú zlomeninu mal Lukášov bývalý spoluhráč Tomáš Kóňa počas pôsobenia v Sparte Praha. Keď si zavolajú, budú si mať čo povedať.
Dni mu teraz plynú pomaly, ale nedáva najavo, že by sa sťažoval. „Som rád, že som už doma. Mám tu stopercentnú starostlivosť, obskakujú ma mamina aj snúbenica. Ako mi Silvia pomáha? Už len tým, že trávi čas so mnou.“ Noha stále bolí. „Stále to cítim. Zlé je, že musím byť vlastne nonstop na chrbte. Nebol som zvyknutý na chrbte spávať, teraz mám teda problém aj zaspať,“ prezrádza.
Zatiaľ nenašiel činnosť, pri ktorej by dokázal nemyslieť na to, čo sa mu stalo. Možno sa mu to podarí neskôr, keď už noha nebude bolieť. Zrazu bude mať veľa voľného času. Uvažuje, ako ho využije. „Mohol by som sa zdokonaliť v angličtine. A keď budem môcť chodiť, možno si urobím nejaký základný trénerský kurz, možno pomôžem na brankárskych tréningoch,“ dumá.
S barlami prejde tak akurát na záchod, späť do postele a už má dosť. „Potom, keď si ľahnem, tak opäť príde bolesť, lebo všetko mi nateká naspäť do nohy. Začal som však chodiť aj k našej „tete“ fyzioterapeutke Zahustelovej do kryokomory, kvôli hojeniu rán a zmierneniu opuchov. Neskôr asi nasadíme aj laser a magnet,“ hovorí o prvej rehabilitácii. „Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí ma prišli pozrieť, alebo poslali esemesky. Dobre mi to padlo,“ dodáva Lukáš.
Prekvapenie na promóciách
Lukáš a Silvia sú zasnúbení od 15. júna. Po absolvovaní štúdia na SPU mala futbalistova priateľka promócie, kde sa zišli obe rodiny, a Lukáš to poňal ako ideálne miesto na prekvapenie. Silvia o ničom netušila a po požiadaní o ruku tiekli slzy šťastia. So svadbou sa mladí vraj ne- chcú ponáhľať, hovoria o horizonte dvoch-troch rokov.
Na zápase v Trenčíne snúbenica nebola, pozerala ho v telke u Štajerovcov. „Keby som bola sama, tak by som sa asi zbláznila. Jano Štajer mal telefónny kontakt na majiteľov, hneď sme im volali, aby sme vedeli, čo sa deje,“ prezrádza o udalostiach z minulej soboty. Čerstvá inžinierka si prácu ešte nenašla, a tak sa môže v najbližších týždňoch naplno venovať svojmu milému.
Už je v domácej starostlivosti. Snúbenica Silvia svojho Lukáša obskakuje, ako sa len dá.
Dostal najdlhšiu tyč, akú v nemocnici mali
MUDr. Ivan Štefanov je lekárom futbalistov FC Nitra dva roky. V nitrianskej nemocnici pracuje ako lekár na klinike traumatológie a ortopédie. Operáciu Lukáša Hrošša viedol on, jeho asistentom bol MUDr. Alexander Poprac, ktorý pôsobil pri nitrianskych futbalistoch v minulosti.
„So zlomeninou predkolenia sa stretávame bežne, mali sme u nás aj niekoľko športovcov. Lukášovi sme vložili do nohy takzvaný vnútrodreňový klinec z chirurgickej ocele s priemerom 9 mm. Museli sme použiť najdlhšiu tyč, aká bola k dispozícii, predsa len Lukáš je vysoký a predkolenie má dlhé,“ uviedol Ivan Štefanov pre MY noviny. Hroššo nedostal žiadnu dlahu, pretože pri tomto spôsobe fixácie nie je potrebná, výstuž je dostatočne zaistená skrutkami.
MUDr. Ivan Štefanov. Lekár futbalistov FC Nitra viedol operáciu Lukáša Hrošša.
Najbližších 6-8 týždňov nemôže na nohu stúpiť, dovtedy môže robiť určité svalové cvičenia, rozhýbať kĺby, robiť izometriu, ľahkú rehabilitáciu, plus fyzioterapiu. Podľa prognóz zhruba po troch mesiacoch bude môcť stupňovať záťaž. O pol roka by mohol byť schopný plného tréningu.
„Operácia prebehla v poriadku a do budúcna som optimista. Bližšie prognózy je však skoro dávať. Je vysoko pravdepodobné, že Lukášov pohyb nebude v budúcnosti nijako obmedzený. Ak sa kosť dobre zahojí, jej pevnosť bude rovnaká. Zhruba po roku sa kompletne vyberie materiál, čiže tyč aj skrutky. Starší ľudia alebo komplikovanejšie prípady si zvyknú tyč nechať, ale u Lukáša predpokladám, že všetko pôjde von,“ dodal Ivan Štefanov.
