Marek si svoj prvý fotoaparát našiel ako dieťa pod vianočným stromčekom.
GALANTA. Marek Koller dostal svoj prvý fotoaparát pred tridsiatimi rokmi. Odvtedy sa tento prístroj stal jeho neoddeliteľnou súčasťou. Počas tohto obdobia nafotil desaťtisíce záberov. Stručný výťah z jeho zaujímavej tvorby vystavuje do konca augusta v severnom krídle neogotického kaštieľa.
Duplicitné popisky
Autorská výstava redaktora miestnej regionálnej televízie nesie dvojzmyselný názov.
„Pomenoval som ju tromi X-kami, čiže tak, ako sa v niektorých prípadoch bežne označuje porno. Výstava je však v tomto prípade určite vhodná aj pre deti, XXX znamená 30 rokov fotografovania napísaná iba rímskymi číslicami,“ ubezpečuje s úsmevom Marek. Samotné fotografie sú tiež označené rokmi ich vzniku, nemajú konkrétny názov. Autor považuje za duplicitné popisovať fotografiu už tým, čo je z nej na prvý pohľad zrejmé. Ak nemá byť jej označenie doplňujúcim faktom, je to podľa neho úplne zbytočné.
„Ak niekto nafotí zátišie, na ktorom je jablko a do popisku napíše zátišie s jablkom, tak je to zlé. Preto všeobecne názvy vôbec nedávam,“ hovorí Marek. Keďže sa nikdy nevenoval iba jednej téme, ale „nechával sa inšpirovať okamihom a prostredím“, ani jeho fotografie nie sú koncepčne zladené. Každá je spojená s určitým príbehom.
„Je tam pár koncertných fotografií IMT Smile či hollywoodskej herečky a speváčky Juliette Lewis. Za tou fotkou sme išli s jedným típkom až do Grazu v Rakúsku, pričom mi zatajil, že nie sme novinársky akreditovaní. Nakoniec sme sa tam dostali, ja ako novinár a on ako divák na voľnú vstupenku. Dokonca sme boli pri speváčke veľmi blízko, a želal som si ju, paradoxne, mať ďalej, aby sa mi lepšie fotila,“ spomína Marek.
Komercia zabila umenie
Úsmev na tvári vyčarí fotografia s vyliahnutým kuriatkom. Podľa autora bola prvá a jediná dlhodobejšie plánovaná.
„Keď som si domov priniesol vajíčko, kuriatko už z neho pozeralo von, preto som si myslel, že to bude rýchly proces, ale mýlil som sa. Zobudilo ma až o štvrtej ráno s tým, že v jogurtovači pobehovalo. Rýchlo som okolo neho naaranžoval tie škrupinky, aby vyzeralo ako práve vyliahnuté, a zmenil biele pozadie za čierne.“
Marek si svoj prvý fotoaparát našiel pod vianočným stromčekom. Mal sedem. „S analógovým fotoaparátom som za 20 rokov nafotil možno 20-tisíc obrázkov. Za ostatných desať rokov som, paradoxne, spravil na digitál až 400-tisíc obrázkov, hoci zďaleka nie tak kvalitných. A toto je jedna z nevýhod digitálneho fotoaparátu, zabíja tvorivosť,“ vraví Marek, pre ktorého sa stal koníček zároveň zamestnaním.
„Z toho sa však postupom času stala povinnosť a komercia úplne zabila umenie. Chcel by som sa opäť k nemu vrátiť, mám už rozbehnutý jeden projekt....
