Po soche pátral 36 rokov, dnes je opäť na „Tormoši

Kristus Trpiteľ je pamiatkou na rabovanie a vypálenie Tormoša v roku 1678. Socha na dlhý čas zmizla, dnes je v areáli chrenovského kostola sv. Martina.

Kristus Trpiteľ je pamiatkou na rabovanie a vypálenie Tormoša v roku 1678. Socha na dlhý čas zmizla, dnes je v areáli chrenovského kostola sv. Martina.

NITRA. Po desiatkach rokov sa na Chrenovú – bývalý Tormoš – vrátila krásna baroková socha Krista Trpiteľa. V nedeľu 29. júla ju inštalovali a slávnostne požehnali v areáli farského kostola sv. Martina na Chrenovej.

Sochu prítomným predstavil chrenovský rodák - profesor Imrich Točka. O jej zaujímavom osude napísal knihu s názvom Socha Krista Trpiteľa – najstaršia kultúrna pamiatka Chrenovej. Publikácia vyšla v júni, vydal ju Farský úrad Nitra–Chrenová.

Rabovali kuruci aj Turci

Kniha Imricha Točku objasňuje pozadie vzniku sochy, podrobnosti o tom, čo sa ňou dialo od jej umiestnenia na Tormoši až po rok 1975, kedy ju v čase vrcholiacej normalizácie z ideologických dôvodov násilne odstránili.

„Socha pochádza z čias Márie Terézie, z roku 1770. Stávala pri starej zvonici v niekdajšom Tormoši, čo bola stredoveká dedina na miestach dnešného Baumaxu a ZOC Max,“ hovorí historik.

„Neznámy autor sochu postavil pre obyvateľov Tormoša na pamiatku tragédie, ktorá sa stala ešte v roku 1678. Do obce sa v časoch tureckej expanzie v Uhorsku dostali kurucké vojská Imricha Tököliho, vzbúrenca proti cisárovi. Drancovali majetky nitrianskeho biskupa, ku ktorým patril aj Tormoš. Kuruci potrebovali najmä zásoby potravín a dobytok. Pripojili sa k nim aj Turci, ktorí brali ľudí do otroctva a mladých chlapcov za janičiarov. Starých a tých, čo sa bránili, zabili.“

Socha v novej zvonici

Časti obyvateľov dediny sa podľa Točku podarilo skryť a tragédiu prežila. Do vyrabovanej a vypálenej poddanskej obce sa však už nevrátili, usídlili sa v zemianskej časti Tormoša, ktorého domy boli po oboch stranách dnešnej Dlhej ulice.

„V 18. storočí cisárovná Mária Terézia vydala nariadenie, podľa ktorého sa má v každej dedine, ktorá nemá kostol, postaviť zvonica. Bolo to najmä z bezpečnostných dôvodov, aby zvonením mohli ohlasovať vznik požiarov, nepriateľských útokov a iných pohrôm,“ pokračuje Imrich Točka.

„K vybudovanej zvonici pri Dlhej ulici postavili Tormošania na pamiatku tragédie spomínanú sochu Krista Trpiteľa. Jej autor bol majstrom svojho remesla, vložil do nej všetko utrpenie a bolesť, ktorú ich predkovia prežili.“

Keď sa v 20. storočí Tormoš rozrástol, v strede obce vybudovali novú murovanú zvonicu a sochu umiestnili do jej výklenku. „Moja generácia si na to pamätá, zvonica so sochou stáli neďaleko dnešnej odbočky z Dlhej na Ďurčanského ulicu. Zostali tu do roku 1975, kedy už bol Tormoš – po novom Chrenová – súčasťou Nitry,“ doplnil historik.

Zvonenie ich rušilo

V tom čase tu začali s búraním starých domov a výstavbou panelákov, s čím súvisel aj prílev nových obyvateľov. Podľa Točku mali starí „Chrenovčania“ vrúcny vzťah k tejto pamiatke, ktorá im pripomínala ich históriu. „Prišelci – najmä neveriaci – sa však začali sťažovať, že ich zvonica ruší. Komunistom to prišlo vhod a zvonicu 19. decembra 1975 zbúrali. Zvony sa podarilo zachrániť, ale socha zmizla,“ spomína Točka.

„Nevedel som, kde je, ľudia sa na mňa stále obracali, aby som ju našiel. Pátral som po nej na rôznych miestach celých 36 rokov, až som ju objavil v lapidáriu nitrianskeho Kňazského seminára. Ako som sa neskôr dozvedel, sochu po demolácii zvonice niekto odniesol do františkánskeho kostola, z ktorého ju brat Ivan, kostolník katedrály sv. Emeráma preniesol do seminára.“

Historik sa vzápätí skontaktoval so správcom Farnosti Nitra-Chrenová, ktorý zariadil zreštaurovanie sochy a jej umiestnenie pri kostole sv. Martina.