Podľa Ladislava Spišiaka to mnohí z rodičov postihnutých detí nezvládli, najmä otcovia sa zachovali zbabelo a nechali v tom matky samé.
NITRA. Tri nové knihy nedávno predstavil nitriansky spisovateľ Ladislav Spišiak. Sú venované deťom, ktoré sa na ich tvorbe aj podieľali.
Dramatické osudy
Prvá z kníh s názvom Pristrihnuté krídla opisuje životné príbehy klientov v zariadení sociálnych služieb Kreativ Klasov, kde aj autor knihu uviedol do života. Krstnou mamou sa stala riaditeľka zariadenia Marcela Dandelová.
V ZSS v Klasove žije 140 obyvateľov, autor si ich pre voľné spracovanie vybral 20. „Hlavným hrdinom príbehov som zmenil identitu, niektorí si neželali byť menovaní, tak som to rešpektoval. Inak sú pravdivé. Väčšinou mi o deťoch rozprávali ich vychovávatelia, učitelia a rodičia, sami len tí klienti, ktorí toho boli schopní,“ hovorí Ladislav Spišiak.
„Vek ľudí, o ktorých je kniha, nie je podstatný, pretože mentálne sú na úrovni detí vo veku 5-7 rokov. Tí najstarší majú 30-40 rokov. Väčšinou sú to veľmi tragické prípady. Rodina sa o nich nechce alebo nedokáže postarať. Preto sú príbehy aj istým holdom vďaky obetavým zamestnancom zariadenia. Takmer každá pracovníčka sa stala krstnou či birmovnou mamou takýmto deťom.“
Ako autor zdôraznil, táto práca sa nedá robiť rutinne, iba srdcom. Vychovávatelia sa klientom venujú maximálne aj napriek tomu, že výsledky v ich mentálnej výchove sú minimálne. „Je to veľmi skľučujúce, že im nedokážu pomôcť, u mnohých je choroba taká zákerná, že jedinca postupne likviduje,“ pokračuje autor.
„Mnohí z tých, čo knihu čítali, mi povedali, že pri nej plakali. Aj mne bolo pri počúvaní a písaní príbehov veľmi ťažko. Snažil som sa vžiť do úlohy rodičov – čo by som v ich prípade urobil ja... Mnohí z nich to nezvládli, najmä otcovia sa zachovali zbabelo a nechali matky v tom samé. Ale boli a prípady, že sa takto zachovali matky – postihnuté dieťa nechali v pôrodnici, to potom išlo do dojčenského ústavu a neskôr do Klasova. Hoci chcelo poznať svoju matku, ona oň za celý život ani raz neprejavila záujem.“
Ruže pre Adriána
Druhou autorovou knihou, ktorú v KOS v Nitre pokrstila Margita Štefániková, je Srdiečko plné lásky. Do života ju vyprevadili aj tri sudičky – Daniela Gundová, Daniela Barbaričová a Monika Zelinková. Kniha spracováva osudy 20 detí z neformálneho združenia telesne a mentálne postihnutých detí Srdiečko.
„Sú to takisto dramatické príbehy, život sa s tými deťmi nemaznal. Príbehy sú napríklad o Lenke Podhradskej, ktorá píše básničky, o Rolandovi Holecovi, ktorý cvičí jogu, medailónik sme urobili aj nebohému Adriánkovi Lukáčovi, ktorý krásne spieval. Ukážky z knihy čítal Anton Živčic, hrdinovia príbehov sa predstavili publiku a každý z nich mi dal ružu. Kyticu som potom venoval pani Lukáčovej, aby ju dala Adriánkovi na hrob.“
Ladislav Spišiak najprv dva roky chodil so Srdiečkom na akcie, až potom sa odvážil napísať knihu. Ako mohol vidieť, aspoň na týchto podujatiach sa títo ľudia cítili slobodní...
Kreslili deti z Volkoviec
Keďže Ladislav Spišiak je učiteľ, nedalo mu, aby nespravil knihu aj pre najmenšie deti. S Tatianou Preinerovou, učiteľkou v Novej Vsi nad Žitavou, napísali a vydali publikáciu s 80 básničkami. Knihu pokrstila Alžbeta Štefáková, učiteľka v MŠ Volkovce. „Zveršované príbehy a básne o štyroch ročných obdobiach dopĺňajú detské kresby siedmich predškolákov z Volkoviec. Vzniklo z toho jedno krásne dielko,“ pokračuje Spišiak.
„Túto knižku sme tak trochu písali aj na objednávku – pani učiteľkám chýbajú básničky a pásma k rôznym oslavám a výročiam. Preto som v očakávaní, ako knihu prijmú.“
