V rizikových miestach je podľa odborníka nutné spraviť geologicko-inžiniersky prieskum.
ŠAĽA. Parkovisko pred jedným z troch dvanásťposchodových činžiakov na Ulici Fraňa Kráľa vo Veči sa prepadáva.
Príčinu prehlbujúcej a rozširujúcej sa jamy obyvatelia nevedia. Podľa radnice by mohlo ísť o poškodenú kanalizačnú prípojku.
Spravili monitoring
„Každý mesiac to klesne o dva-tri centimetre, môžete vidieť, ako sa ten betónový panel odlamuje. Bojíme sa, že keď príde nejaký veľký lejak, tak sa to prepadne celé. Už tu pomaly nebudeme môcť ani autom zaparkovať, nehovoriac o bezpečnosti. Aj smetiari radšej zastavujú pred jamou, lebo majú strach, že to neudrží váhu ich vozidla,“ hovorí obyvateľ činžiaka Ladislav Morovič.
Dodal, že s problémom sa pred niekoľkými rokmi obrátili aj na Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť v Šali. Z monitoringu, ktorý vykonala, však vyplynulo, že kanalizačné potrubie je neporušené. Potvrdil to aj riaditeľ Ľubomír Fraňo.
Obyvatelia na prepadlisko upozornili aj mestský úrad.
„Keď tam bol kamarát, povedali mu iba, viete, koľko máme takýchto jám, a ďalej to neriešili. Čakajú, kým sa to prepadne, aby sme tu mali vodu a splašky? Už nevieme, koho máme osloviť, poslancov nepoznáme,“ vraví Morovič.
Zistili sme, že najbližší poslanec v okolí Ulice Fraňa Kráľa je Marek Vrbovský. Minulý týždeň sme ho zastihli na dovolenke. Pre naše noviny povedal, že na problém sa pozrie hneď po návrate.
Odporúčajú prieskum
Vlastníkom parkoviska je radnica. Podľa nej jamu s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobuje unikajúca odpadová voda z poškodenej kanalizačnej prípojky, ktorá takto vymýva podložie. Prípojku si však musí podľa Miroslava Políčka, referenta dopravy a technických činností, „riešiť“ spoločenstvo vlastníkov bytov na vlastné náklady. „Určite sa prípadom budeme zaoberať, ale nikdy som nevidel, aby sa cesta z ničoho nič sama od seba prepadla,“ vraví Políček.
Podľa nami oslovených odborníkov v našich klimatických a geologických podmienkach dochádza k javom typu sadania základovej pôdy z rôznych dôvodov. Určitou indíciou môže byť, ako rýchlo, respektíve pomaly stavba klesá.
„Ak je proces pomalý, môže ísť napríklad o vetrom naviate piesky, alebo iné takzvané nekonsolidované zeminy (skládky odpadov), ktorých pórovitosť v dôsledku priťaženia a dlhodobého pôsobenia klesá, čo sa prejavuje tiež deformáciami stavieb, ktoré sú na takýchto základových zeminách postavené. Ak je proces presadnutia rýchly, môže ísť o náhly kolaps štruktúry spraší alebo sufóziu, ktorá vznikne napríklad aj pri prasknutom potrubí. Voda vtedy vymelie tunel a nastáva zrútenie stavby,“ vysvetľuje Pavel Liščák zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.
V rizikových miestach je podľa jeho slov potrebné spraviť geologicko-inžiniersky prieskum a na jeho základe navrhnúť vhodné sanačné opatrenia. Vedenie mesta prisľúbilo vykonať prieskum čo najskôr.
