Pri pomenovaní kapely hľadali rým na slovo horkýže, ktoré sa im veľmi páčilo. Slíže navrhol Martin Košovan. Neskôr sa im meno skupiny nepozdávalo, dnes sú s jeho originalitou spokojní.
NITRA. Recesia sa stala ich značkou a snáď aj životným štýlom. Horkýže Slíže (HS) si bez srandičiek už ani nevieme predstaviť. Populárna nitrianska kapela v novembri oslávi neuveriteľných 20 rokov.
Okrúhle jubileum oslávi Slížovicou – nultým ročníkom festivalu, z ktorého plánuje urobiť tradíciu. Zhruba osemhodinová akcia bude 1. septembra od 14. h v priestoroch pri AX za vojenskou katedrou SPU, okrem HS na nej vystúpia spriatelené kapely Polemic, Divokej Bill, Dr. Zetor, BijouTerriér, Slobodná Európa, Borra, Zoči Voči, Ranná nevoľnosť a ďalšie. Ako jedno z občerstvení sa budú podávať slíže na rôzne spôsoby.
Takmer 10 rokov nemenná zostava
Kapela vznikla v novembri 1992, jej zakladajúcimi členmi boli spevák a basgitarista Peter „Kuko“ Hrivňák, gitarista Mário „Sabotér“ Sabo a bubeník Martin „Košo“ Košovan. V tom čase, keď sa republika delila na dva samostatné štáty, bol Kuko na vojenskej službe v Libave v okrese Olomouc, preložili ho preto do Nitry a po dvoch mesiacoch do Nového Mesta nad Váhom.
„Počas vychádzok sme sa dali dokopy s Máriom, ktorý mal Martina vo svojej kapele Zapadnutý jazyk. Oni dvaja chvíľu fungovali v dvoch skupinách, ale bolo len otázkou času, kedy prestúpia do Horkýže Slíže. Pár mesiacov s nami v začiatkoch hrali aj basgitaristi Martin Žiak a Noro Ivančík,“ hovorí Kuko.
„Názov kapely vznikol až takmer stupídne jednoducho – hľadali sme rým na írečité slovenské slovo horkýže, ktoré sa nám veľmi páčilo. A na najlepší rým - slovo slíže – došiel Martin Košovan. A odvtedy sa to s nami viezlo. Potom sme si neraz povedali, aký blbé meno sme si dali, veď iné kapely majú také fajnové názvy. Ale u fanúšikov sa to vžilo, sme originálni, tak sme nakoniec radi, že sa voláme tak neobyčajne.“
Po štyroch rokoch pôsobenia kapely do nej pribudol gitarista Juraj „Doktor“ Štefánik, naopak, Martin Košovan v roku 2001 odišiel a neskôr sa pridal k skupine Dr. Zetor. Nahradil ho bubeník Marek Viršík – „Jean Claude Vandel“. Od tohto roku Horkýže Slíže hrajú v nemennej zostave, menia sa len technici, zvukári a ďalší ľudia okolo kapely.
„Neobjavili sme Ameriku“
Sližáci sú jednoducho nezameniteľní, zostali svojskí aj po rokoch. Kombinácia punk rocku, humorných textov a recesistických nápadov si získava stále nových fanúšikov. „Neobjavili sme Ameriku. Zamerali sme sa najmä na vtipné texty. V roku 1997 nám vyšiel debutový album V rámci oného. Po 4 - 5 albumoch sme sa začali trochu opakovať, preto sme to na čas oživili paródiami. Niekto na to doteraz nadáva, prečo sme s tým začali, mali sme mať 250 rovnakých pesničiek. No my si myslíme, sme urobili dobre, že sme náš štýl ozvláštnili hudobnými srandičkami, aspoň bolo o čom, rozprávať – či už pozitívne alebo negatívne,“ hodnotí Kuko.
„Vždy je dobré, ak majú ľudia čo riešiť – v našich pesničkách, koncertoch či CD. Je lepšie, keď náš album neodhodia ako nezaujímavú knihu už po dvoch stranách, ale rozoberajú, čo sa im páči a čo nie. A zatiaľ sa nám darí ľudí zaujať, na koncerty prídu naši skalní fanúšikovia ale aj takí strednoprúdoví poslucháči. Získavame nových, ale, žiaľ, tí starší nám aj umierajú. Sme viacgeneračná kapela.“
K výročiu vydajú desiaty album
Ak nerátajú výberovky, dvojalbumy a záznamy živých koncertov, k výročiu vydajú Horkýže Slíže svoj desiaty album. Vyjde 4. novembra – v deň výročia založenia skupiny. „Teraz sme mali trojročnú pauzu, robili sme projekty pre iných spevákov a kapely. Textoval som pesničky pre Petra „Sancheza“ Sanigu a bol som producentom skupiny BijuTerriér, ktorá je súčasťou pripravovaného sitkomu Doma na porádku. Spolu s členmi kapely sme dali dohromady repertoár a pesničky na debutový album, absolvovali sme aj turné, koncerty a festivaly. Po lete chystáme druhú šnúru BijuTerriéra – bude v Nitre, Žiari nad Hronom, Žiline, Prešove, Košiciach, v Čechách zatiaľ v Brne,“ pokračuje Kuko.
„BijouTerriér je taká podarená kapela mladých, starých, štíhlych, pevných... Stále si vymýšľajú rôzne fóry, strýco Vojtech Ujlaky (Ivan „Ayala“ Matejovič) napríklad hrá na kongách, kde je na jednom hlava Dzurindu a na druhom Fica. Vyzerá to perfektne.“
Možno aj Karel Gott
Spomínané desiate CD Horkýže Slíže bude obsahovať nové pesničky, doplní ich známy hit z výberovky Mám v p... na lehátku. „No, ľudia budú porovnávať. V tomto smere majú začínajúce kapely výhodu. My musíme byť už len lepší, ale aspoň nás to drží v strehu,“ usmieva sa Kuko.
„Keď už máme to 20. výročie, na novej doske bude spolu 20 spevákov. Opäť nebudú chýbať hudobné srandičky a netradičné „duetá“, ktoré obstarajú naši hostia – oslovili sme napríklad Braňa Jobusa, Mariána Čekovského, z Čiech Tomáša Klusa či Dana Nekonečného. Určite si s nami na CD zaspieva Zita Rigondeaux – alias Alena Pajtinková z BijouTerriéra. Figuruje už napríklad v Teráriu - pilotnom singli chystaného albumu, v ktorého klipe hráme upratovaciu čatu obchodného centra. Naša agentúra v Čechách „skúša“ aj maestra Karla Gotta, tak uvidíme, či sa chytí. Hoci možno na to nevyzerá, je to veľký recesista.“
S Gottom sa Slížaci osobne stretli v roku 2009 - vystupovali na jeho narodeninovej párty v pražskom hoteli Ambassador, na ktorú si ich ako hostí český slávik sám pozval. Darovali mu žlté ruže a keďže maestro rád maľuje, aj originálnu kyticu zo 70 štetcov.
Zapisoval „perly“ zo žúrov
Zatiaľ posledným radovým albumom HS je deviaty v poradí s názvom 54 hlavou dolu, ktorý vyšiel v roku 2009. Z vydaných CD – kým sa ešte všeobecne CD dobre predávali – medzi fanúšikmi podľa Kuka najviac zarezonovalo CD Kýže sliz z roku 2002, v predajnosti bol tesne za ním album Festival Chorobná z roku 2001. Kapela v tomto období pozbierala niekoľko cien – Slávika, Aurela... Po slovenskom trhu sa skupina neskôr vďaka Divokému Billovi dostala aj na českú scénu, kde je stále veľmi populárna.
„Zatiaľ nás hudba stále baví, je dobré, že sme spolu vydržali až doteraz. Prežili sme nejaké ponorkové záležitosti, ale to je za nami. Robota nám stále chutí, nemusíme sa do nej nútiť. Vymýšľať pesničky okorenené humorom nás stále teší. Bavíme sa na nich my aj naši fanúšikovia, a to je dobre,“ vraví Kuko, ktorý robí väčšinu textov pesničiek. Inšpiruje sa situáciami v bežnom živote, posledný rok sa pre neho stala studnicou nápadov divadelná komunita.
„Ako majster Brubeck účinkujem v muzikáli Sladká Charity, takže som sa s hercami trochu viac zblížil. Po skúškach ma brali na večierky a to boli neskutočné žúry. Väčšinou som na nich ako šofér sedel pri minerálke a nestíhal som si tie „perly“ zapisovať,“ smeje sa Kuko.
„Keď som potom texty doniesol kolegom, zvyšná časť kapely ich s úsmevom označila za „zhulené“. Preto sme budúci album príznačne nazvali Zdravas Santa Marihuana Ganja. Herci si svoje hlášky nezapisujú, ani si ich nepamätajú. Čerpám z nich dodnes. Žijú toľkými životmi, hrajú zlých i dobrých, podľa mňa tie srandičky vyťahujú z hier, v ktorých hrajú.“
Horkýže Slíže dnes - takmer 10 rokov nemenná zostava.
Nitrania na oslave 70 rokov Karla Gotta.
O srandičky počas koncertov nie je núdza - na jednom z turné Kuko pózoval v starých "socialistických" plavkách z bývalej Juhoslávie, "potetovaný" fixkami.
Kuko je producentom BijouTerriéra, ktorý vystúpi aj na nitrianskej Slížovici. FOTKY: ARCHÍV HS
