Kompa v súčasnej podobe premáva už 65 rokov. Na miestnej atrakcii sa konala aj svadba či pohreb.
VLČANY. Kompa vo Vlčanoch v súčasnosti nepremáva tak, ako zvyčajne. Dôvodom je nízka hladina vody, ktorú spôsobilo sucho.
Pripevnená k lanám
Riečna bezmotorová kompa, ktorá slúži mnohým vodičom ako skratka, by mala premávať od šiestej rána do ôsmej večera. Už takmer dva mesiace je však k dispozícii s určitými obmedzeniami.
„Niekedy nefunguje už od jedenástej do štvrtej, dnes napríklad od pol druhej. Nie je toľko vody, koľko by sme potrebovali, pretože nezapršalo už dobré dva mesiace,“ vraví Karol Oláh. Je jedným z ôsmich vyškolených pracovníkov, ktorí tento vodný dopravný prostriedok obsluhujú.
Kompa v súčasnej podobe premáva už 65 rokov, predtým sa používala drevená. Poháňa ju prúd rieky. Je pripevnená ku dvom oceľovým lanám, ktoré sa podľa potreby regulujú – pritiahnu alebo povolia, tlak vody kompu posúva jedným alebo druhým smerom.
Kedysi boli laná upevnené na pobrežných pilieroch, ale koncom roka 2003 pri vysokej vode došlo na Váhu nad kompou k odtrhnutiu plávajúceho bagra a ten nosné lano roztrhol. Kompa tak ostala rok na suchu. Odvtedy je upevnené vyššie, na stožiaroch.
Kontrolujú odborníci
Kompa je schopná naraz prepraviť 50 ľudí, šesť osobných áut a jedno nákladné auto do desať ton. Prevoz je bezplatný.
„Patríme pod Regionálnu správu a údržbu ciest Nové Zámky. Denne prepravíme aj 400 áut. Je to vysoké číslo, ktoré nám nechcel nikto veriť, ani riaditeľ, tak sme urobili štatistiku, ale ani po nej nechcel veriť,“ hovorí s úsmevom pán Oláh. To, že po kompe je dopyt, sme sa presvedčili sami. Jeho služobný mobil neustále vyzváňal záujemcami, ktorí sa chceli informovať o prechodnosti kompy.
„Skratku medzi Vlčanmi a Selicami využíva veľmi veľa ľudí. Keď niekto ide z Dunajskej Stredy do Nových Zámkov, môže ísť na Kolárovo, ale keď ide cez Trstice na tento smer, ušetrí aj 30 kilometrov.“
Stav kompy pravidelne kontrolujú odborníci. „Bola už dvakrát opravovaná, viete, plech, ten je stále vo vode. Za socializmu sa vyťahovala, potom už nie. Technický preukaz má do roku 2014, akurát do môjho dôchodku.“
Pletie košíky
Karol Oláh je Vlčanec a pri Váhu vyrastal. Pamätá si takmer všetky ostatné kompy v okolí predtým, ako ich zlikvidovali.
„Váh kedysi tiekol o 500 metrov ďalej, tam kedysi premávala aj kompa. Keď som raz vykopával jamu na potrubie, našiel som podkovu. Tá musela patriť koňom, ktoré tade chodili,“ vraví pán Oláh. Kompárom je už 32 rokov. Na miestnej atrakcii zažil aj svadbu, aj pohreb, lovil utopených, zachraňoval topiacich sa.
Čas na plavidle si kráti pletením prútených košov, prvý urobil už ako 7-ročný. Technike ho naučil starý otec, ktorý bol tkáč. Svoju zručnosť už roky predvádza aj v Nemecku, kde žije jedna z jeho dcér. Okrem toho tiež pletie aj rybárske siete, ktoré „spolu s košíkmi skončili“ dokonca vraj až v Amerike, Škótsku, Nórsku či Fínsku.
„Najväčšia mala 120 metrov na dĺžku, 4,5 metra na výšku, spotreboval som na ňu 30 kilometrov materiálu. Robil som ju rok. Na tejto, ktorá má 3 krát 3 metre, bude 24-tisíc uzlov. Keď sa do toho pustím, spravím to za dva dni. Na druhú stranu brehu trvá cesta 5 minút, ako jeden rad očiek.“ dodáva s úsmevom pán Oláh.
FOTO: (LAZ)
