Originálne texty a melódie Mariána Kochanského sa dostali aj do učebníc hudobnej výchovy. Členovia Lojza na svojho kolegu spomínajú len v tom najlepšom.
NITRA. V sobotňajší podvečer vystúpila na Chrenovských stánkoch skupina Lojzo. Aj po tridsiatich rokoch existencie, ktorých výročie práve oslavuje, návštevníkom dokázala, že stále nestráca na obľúbenosti. Svojím „dlažbovým folkom“, spojeným s legendárnymi teplákovými uniformami, pôsobí na našej scéne ako ojedinelý umelecký element.
Kapela rozprúdila zábavu takými hitmi ako Toreador Karol, Učiteľka chémie či Prosím ťa, stlač ma! Ľudový Orchester Jednoduchej Zábavy Obyvateľstva, čo je jednou z definícií názvu skupiny, ešte stále dokáže osloviť široké masy poslucháčov. Práve preto je skupina pevne presvedčená, že ich fungovanie má zmysel. „Pokiaľ by nás to nezaujímalo, nebudeme ani hrať. Lebo tridsať rokov, to už je dosť. Je to prakticky pol života každého z nás,“ povedal František Mikurský. „Kým sa to ľuďom páči a tlieskajú nám, robíme to radi.“
Skupina neplánuje k výročiu vydať CD alebo knihu, radšej pokračuje vo svojich každoročných obľúbených teplákových báloch. František Mikurský si zaspomínal na prvé z nich: „Bolo to dosť pompézne - veľký teplákový bál. PKO v Bratislave malo kapacitu 1 500 ľudí, no prišlo ich 2 300. Kto mal na sebe tepláky, mal vstup zadarmo. Prišli aj rôzni funkcionári z národných výborov, náčelník vojenskej či policajnej správy. Všetci prišli s manželkami oblečení v teplákoch... Robili sme aj ďalšie tematické plesy ako Lojzo ide do školy, kde prišli všetci poobliekaní ako detičky, s vrkočmi a žiackymi aktovkami na chrbte.“
Skupina hrala v Nitre už veľakrát, väčšinou práve na Agrokomplexe. „Nitra je fajn, poznajú nás, máme tu veľa fanúšikov,“ podotkol Mikurský.
Obsadenie skupiny sa za tridsať rokov takmer nezmenilo. Výnimkou bola iba smrť dvoch členov - Jána Brzáča a Maroša Kochanského, namiesto ktorých prišli Maroš Veselský a Tibor Čech, pôvodný zakladajúci člen kapely. Na Maroša Kochanského skupina spomína len v tom najlepšom.
„Bol to líder kapely, jeho texty, melódie, to všetko je originálne a jedinečné. Dostali sa dokonca do učebníc hudobnej výchovy,“ hovorí František Mikurský. „On bol duša, inšpirácia, vzor, jeho nápady boli perfektné. Veľmi nám chýba...“
Autor: Dušan Janek
