Študovala matematiku, fyziku, deskriptívnu geometriu, operný spev aj herectvo. Zo všetkého si ju najviac získali „dosky, ktoré znamenajú svet“. Ten svoj našla herečka Andrea Sabová v Starom divadle v Nitre.
NITRA. Novou posilou súboru Starého divadla Karola Spišáka je Andrea Sabová. Sympatická plavovláska je síce v divadle už od januára 2012, teraz však pre ňu po záskokoch začína jej prvá sezóna s vlastnými postavami.
Rodáčka zo Senca je - dá sa povedať - už ostrieľanou herečkou. Ešte počas VŠMU aj po jej skončení dostala množstvo postáv v SND, Radošinskom naivnom divadle, Aréne či Slovenskom komornom divadle v Martine. Popri pôsobení v SDKS bude teda stále rozcestovaná medzi Nitrou a ostatnými divadlami, kde bude svoje úlohy dohrávať.
Ako Lucietta a Orsetta
Andrea ako dieťa ani náhodou netúžila byť herečkou. „Každý týždeň som chcela byť niečím iným, chcela som byť jadrovou fyzičkou, učiteľkou i speváčkou. Aj na operný spev som začala kvôli tomu chodiť,“ prezrádza Andrea.
Pred VŠMU totiž rok študovala odbor matematika a hudobná výchova so špecializáciou na operný spev na PF UK v Bratislave. Neskôr prešla na odbor matematika, fyzika a deskriptívna geometria a popri tom ešte chodila na herectvo na konzervatóriu.
„Boli tam decká zo základných škôl, pripadala som si medzi nimi trochu stará, mala som za sebou už gymnázium a rok na PF. Tak som si povedala, že vyskúšam VŠMU. Na prijímačkách som predviedla povinné texty, monológy a dialógy. V záverečnom kole som mala uviesť dramatizovanú prózu, čo bol vlastne monológ,“ spomína herečka.
„Všetky pripravené som si už v predchádzajúcich kolách minula, no nechcela som to vzdať, tak som skúšajúcich prekvapila dialógom - samej so sebou. Zahrala som hádku Lucietty a Orsetty z Goldoniho komédie Čertice - preskakovala som z miesta na miesto, menila hlas, bolo to priam schizofrenické, ale komisia sa na tom zabavila.“
Andreu na VŠMU prijali a dokonca prvý rok ťahala na všetkých troch školách. Väčšinu dňa však strávila v električke, čo behala po meste hore-dolu. „Chcela som si v matike nechať tie povestné zadné dvierka. Ale nedalo sa to zvládnuť, nestíhala som. Navyše prvý ročník na VŠMU je veľmi náročný. Tak som si nakoniec vybrala herectvo, je to pre mňa niečo ako platený koníček,“ usmieva sa Andrea, ktorá v ročníku študovala napríklad aj s hercami z DAB Jurajom Ďurišom, Martinom Šalachom a Majom Viskupom, ktorý je dokonca aj jej priateľom.
Byť niekde „doma“
Andrea podľa svojich slov nepatrí k ľuďom, ktorí sú presvedčení, že iba v Bratislave sa ich kariéra môže rozbehnúť naplno. Išla na to z opačnej strany – ako vraví, chcela sa dostať do dobrého divadla, kde sa bude môcť vyhrať, kde vyskúša všetko, čo sa dá a potom uvidí, čo jej osud prinesie.
Ako hosťujúca herečka prešla už niekoľkými renomovanými divadelnými scénami a napokon zatúžila byť niekde „doma“. Spolu s ďalšími asi 30 uchádzačkami sa zúčastnila konkurzu v Starom divadle. Hľadali herečku na zastúpenie Lucie Korenej, ktorá sa chystala na materskú. Vybrali si práve ju a Andrea je veľmi spokojná.
„Nitrianske divadlo ma zaujalo tým, že nie je len čisto činoherné. Môžem sa tu vyvíjať aj po iných stránkach ako len hereckej – po speváckej i pohybovej,“ hodnotí herečka, ktorá hrá aj v DAB. Diváci ju môžu vidieť ako Rosie v Sladkej Charity a onedlho aj v premiére hry DNA.
V SDKS od januára prebrala po Lucii Korenej postavy v predstaveniach Jánošík, U Temnej Irmy a Chromej Krásky, Cesta do krajiny Tuwim, Ako šlo vajce na vandrovku či Palculienka. „Vždy je to iný text, iná úloha. Herec je s každou rolou vždy na začiatku, začína odznova. Nebolo to však náročné, všetko som sa stihla naučiť. Našla som si systém, ktorý mi proces učenia zrýchľoval – pri šiestom záskoku som si na naštudovanie postavy nechala tri dni.“
Nežné osôbky ju už omrzelo hrať
Snáď najviac si „užila“ pri záskoku v Palculienke, s ktorou sa so SDKS dostala aj do Číny. Nikdy v živote nedržala v rukách žiadnu bábku. „Bola to veľká zodpovednosť, Palculienka je nádherná bábka, Ivan Martinka ju výborne vymyslel. Veľmi mi pri naštudovaní pomohol, stretol sa so mnou aj mimo skúšky, nahrával ma na DVD a potom mi to púšťal s pripomienkami, v čom sa mám zlepšiť. Snažila som sa - bábku som si brávala aj domov a tam som s ňou skúšala.“
Andreinou prvou vlastnou postavou bude rola v hre Solitaire.sk, ktorá bude mať premiéru 19. septembra. Zahrá si ambicióznu tridsiatničku. „Veľmi sa z nej teším. Je to úplne iná úloha, aké som dostávala doposiaľ. Väčšinou ma obsadzovali do rolí nežných, romantických a zamilovaných žien. V mojej novej postave som egoistickou karieristkou, sústredenou len na seba, pričom ja taká vôbec nie som,“ hovorí herečka.
„Pri jej stvárnení v sebe hľadám kúsok tej inej Andrey Sabovej, ktorú do postavy musím dať. Vždy som veľmi vďačná za roly, ktoré sú iné ako ja – vtedy v sebe musím objavovať niečo, o čom možno ani sama netuším. Milé a nežné osôbky ma už trochu omrzelo hrať.“
Brat je tiež hercom
Andrea je rada, keď môže v divadle vážnejšie postavy striedať s komediálnymi. Komédiu je podľa nej oveľa ťažšie zahrať – vystavať fór, aby vždy fungoval a rozosmiať divákov je veľmi ťažké. „Ale zas odozva je oveľa priamejšia ako pri dráme, pri ktorej herec zaseje len také semienko - ak sa ujme, ľudia začnú o posolstve hry rozmýšľať,“ myslí si herečka.
Andrea zatiaľ býva v nitrianskych divadelných kutlochoch, ale inak je doma v Senci. Mama si už zvykla, že má mediálne známe deti, totiž aj Andrein brat David Hartl študuje na konzervatóriu herectvo. Diváci ho mohli vidieť napríklad v hlavnej úlohe muzikálu Ôsmy svetadiel. „Máme skvelý vzťah, výborne si rozumieme, sme z rovnakého fachu, stále sa máme o čom porozprávať,“ dodala herečka.
Andrea Sabová (vpravo) v predstavení Mám okno.
Herečka (so slnečníkom) v komédii Skrotenie zlej ženy.
V hre Radúz a Mahuliena. FOTKY: ARCHÍV A. S.
