Hrad Hrušov: Našli nádoby, z ktorých sa hostili hradní páni

Partia nadšencov opravuje stredoveký hrad zadarmo a vo voľnom čase už osem rokov.

Partia nadšencov opravuje stredoveký hrad zadarmo a vo voľnom čase už osem rokov.

SKÝCOV. Predmety, ktoré postupne pomáhajú objasniť históriu stredovekého hradu, odhalili len pár centimetrov pod povrchom na hrade Hrušov.

Momentálne ich skúmajú odborníci. Združenie Leustach, ktoré stredoveký hrad už osem rokov zadarmo zachraňuje, by do 2-3 rokov chcelo priamo na hrade zriadiť múzeum, v ktorom by si verejnosť nájdené artefakty mohla pozrieť.

Vyhliadka pre hradnú pani

Najstarší nález je zo 14. storočia. Je ňou gotická sedília so zachovanými tufovými kameňmi. Objavili ju v gotickej veži, ktorá mala predovšetkým obranný význam.

Ide v podstate o okno s lavičkami po bokoch. Podľa nálezcov na nich mohla sedávať hradná pani a cez okno sa dívať na okolité kopce. Dobrovoľníci plánujú do roka sedíliu zrekonštruovať a sprístupniť verejnosti.

Stopy po hradných hostinách

Sedília je najvýznamnejším tohtoročným nálezom na Hrušove. No záchrancom pamiatky sa podarilo nájsť aj ďalšie pozoruhodné predmety. Ide hlavne o nádoby, z ktorých na hrade v minulosti popíjali a jedli.

„Sú to predmety, ktoré používalo služobníctvo, no našli sme aj špičkovú keramiku, ktorá bola na stoloch panstva aj majiteľov hradu,“ hovorí Jozef Blaho z občianskeho združenia Leustach.

Medzi cennými predmetmi sú rôzne klince, kachlice, zvyšky okien, sklá, taniere, vázy a poháre. Nálezy sú z 15. až 17. storočia. Zachovali sa aj kosti zo zvierat, ktoré na hrade konzumovali či renesančný kozub.

Poklad zo smetiska

Viaceré nálezy pritom našli na smetisku, a to doslova. Objavili ich totiž v delovej bašte. Tá začala slúžiť ako smetisko v polovici sedemnásteho storočia, keď už hrad prestával byť pevnosťou a keď sa zdalo, že nebezpečenstvo zo strany Turkov pominulo. Do bašty začali ukladať kadečo.

Podľa Blaha nie je takýto nález výnimočným, mnoho historických predmetov sa aj na iných náleziskách podarilo nájsť práve na smetisku.

„Končili tam nepotrebné veci, ktoré sú teraz pre nás pokladom,“ podotkol Jozef Blaho.

Delovú baštu čaká rekonštrukcia. Predmety, ktoré v nej a v ďalších častiach hradu našli, chce združenie sprístupniť už o dva-tri roky. Po ich dôkladnom preskúmaní by mohlo vzniknúť menšie múzeum priamo na Hrušove.

Pomáhajú aj mladí.

FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK

Záujem turistov stúpa

Až vďaka oprave hradu bolo tiež možné upresniť pôvodný pôdorys stavby.

Všetky nové poznatky robia hrad ešte atraktívnejším. Podľa Blaha to za osem rokov opráv vidieť aj na počte turistov, ktorý sa zniekoľkonásobil. Bežné je, že za víkend vystúpi na hrad aj viac ako šesťsto ľudí.

Urobiť tak môžu vďaka práci dobrovoľníkov, ktorí národnú kultúrnu pamiatku zachraňujú. Sú medzi nimi aj ženy a dokonca aj deti, často žiaci manželov Blahovcov.

„Hrával som futbal, no keď som s ním prestal, prišiel som sem, aby som pomohol hradu. Nosím kamene a pomáham miešať maltu,“ hovorí štrnásťročný Matúš Bédi.

Krátko nato už stojí pri 21-ročnej Martine Klučovskej a po úzkych drevených latách jej pomáha vytlačiť fúrik. „Musíte vedieť, koľko si toho máte naložiť,“ pousmeje sa dievča nad pripomienkou, že toto nie je práve ženská robota.

Martina je na Hrušove už druhé leto. Vrátila sa kvôli partii. „Motivujú ma svojou prácou a tým ako sú vytrvalí,“ zdôvodnila.

Hrad Hrušov navštevuje z roka na rok viac turistov.

FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK

Zlatý poklad

Hrad na kopci neďaleko Topoľčianok a pred Skýcovom dal koncom trinásteho storočia postaviť uhorský šľachtic Matúš Čák Trenčiansky. Fungoval štyristo rokov, počas ktorých sa na ňom majitelia striedali s extrémnou frekvenciou. Vystriedalo sa tu až niekoľko desiatok majiteľov.

Hrušov mal pre svoju polohu pod kontrolou dôležitú horskú komunikáciu z Požitavia na Ponitrie. Význam hradu stúpol, keď sa v okolitých potokoch začalo ryžovať zlato. Verilo sa, že mnohí majitelia si svoje poklady ukryli práve za múrmi pevnosti.

ico