Z hry Solitaire.sk môže divák odchádzať s príjemný pocitom, spojeným s iskierkou nádeje, že ten život predsa len nie je úplne nezmyselný.
NITRA. Štyria herci excelentne rozohrali smutno-smiešnu „partiu“ o samote a hľadaní spriaznenej duše. Hru Solitaire.sk minulú stredu uviedlo Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre.
Súčasnu slovenskú divadelnú hru Zuzany Ferenczovej a Antona Medowitsa uviedli dokonca v celoslovenskej premiére. Text hry je víťazom súťaže Dráma 2008, vzápätí ho zinscenovala skupina slovenských hercov v pražskom Divadle v Dlouhé.
Smiech aj smútok
Hrdinami grotesknej hry o dnešných tridsiatnikoch sú Nezábudka (Katka Petrusová), Luna (Andrea Sabová), Lečo (Miloš Kusenda) a Hlava (Radovan Hudec). Každý z ich obýva vlastný byt v 12-poschodovom bytovom komplexe. Každý žije vo svojom vlastnom svete, ktorý sa so svetom tých druhých „pretína“ na chodbe, vo výťahu, na schodisku, v komunikácii cez telefón či e-mail. Bližšie, dôvernejšie vzťahy však susedia nevedia nadviazať.
„Všetci štyria sú z pohľadu ostatných ľudí úspešní v tom, čo robia, akurát ich trápi samota. Situácie, do ktorých sa títo hrdinovia dostávajú, sú vtipné, ale na druhej strane z nich vystupuje do popredia neschopnosť preraziť múr medzi sebou a cítiť blízkosť toho druhého. Do komediálnej roviny sa trochu vkráda strach, smútok a zamyslenie nad tým, prečo sú úspešní mladí ľudia osamotení,“ hovorí dramaturgička predstavenia Veronika Gabčíková
„Myslím si, že táto hra je odrazom súčasnej reality. „Single“ ľudí je aj u nás čím ďalej tým viacej. Je veľmi málo párov, ktoré by sa brali okolo 25 rokov, čo bolo za mojich čias úplne normálne. Dnes si väčšina mladých najprv buduje kariéru a zabezpečuje bývanie, až potom rieši otázku partnerstva a rodiny. No čím je človek starší, tým je menej prispôsobivý a náročnejší na výber partnera.“
Za dverami bytu sami
Každá z postáv hry Solitaire.sk sa dostáva do konkrétnych situácií, ktoré - až na jednu špecifickú – môže riešiť každý z nás. Postavy vzhľadom na riešenie istých problémov prechádzajú psychologickým vývojom. Výsledkom riešenia či neriešeniasituácií je napokon pocit samoty.
Príbehy a situácie sa odohrávajú v bytoch a v nebytových priestoroch, ktoré sú v scéne od Zoje Zupkovej len náznakové a symbolické. Kostýmy hercov sú súčasné, civilné, aké bežne vidíme na ulici, Eva Kleinová ich navrhovala s ohľadom na charakter jednotlivých postáv. „V hre vôbec nejde o to, aké sú byty a čo má kto na sebe, ale o to, že tí ľudia zostávajú za dverami bytu sami. Ide o pocit osamotenosti, vykorenenosti,“ dodala Gabčíková.
Koláž výstupov
Režisérom predstavenia je Michal Spišák. Ako povedal, vždy sa snaží vychádzať z takej podoby, ktorú si hra vyžaduje - aby veci boli zrozumiteľné a aby téma z textu hry čo najviac prešla na divákov. „Táto hra je špecifická v tom, že nemá klasický dej. Ide skôr o koláž monologických výstupov jednotlivých postáv, výpovede o životných pocitoch hlavých hrdinov. Náhodne sa stretávajú v priestoroch obytného domu, sem-tam si niečo povedia, ale nič hlboké, závažné. Cez tento fakt hra poukazuje na ich osamotenosť,“ povedal režisér.
Jedna zo ženských postáv – Nezábudka – v hre hovorí, že „dúfa, že sa stane niečo významné, a keď sa nestane, bude si to aspoň predstavovať“. „Všetci niečo v budúcnosti očakávame, niečo, čo zmení naše životy. Hra nie je tragická, je to skôr taký tragikomický obrázok mladých ľudí. Pocit, s ktorým by divák mohol odchádzať z predstavenia, by mal byť príjemný, spojený s iskierkou nádeje, že ten život predsa len nie je úplne nezmyselný,“ pokračuje Michal Spišák.
„Že keď sa posnažíme, nájdeme v ňom nejaké zvyšky zmyslu, na ktorom môžeme budovať svoju ďalšiu existenciu. Záleží na každom, ako sa vie boriť so životnými prekážkami - vždy je dôležitý vnútorný postoj človeka, ako prijíma rany osudu, alebo naopak, návaly šťastia.“
O živote nesníva, je aktívna
Má svoju Nezábudku si v Solitaire.sk zahrala Katka Petrusová. Jej postave sa nedarí nadväzovať vzťahy medzi ľuďmi, nebaví ju ani práca, ktorú robí.
„Stále sníva o tom, čo iné by mohla robiť, ale konkrétne predstavy nemá. Je pasívna, ja sa, naopak, pokladám za dosť aktívnu. Od 20 rokov som v divadle, učím na ZUŠ a mám kopu priateľov, takže sa s mojou postavou v tomto nestotožňujem. Ale baví ma hrať túto trochu nešťastníčku,“ povedala Katka. „Myslím si, že hra najmä mladých divákov pobaví, jej koniec zostáva otvorený, ponúka viac interpretácií.“
Zľava Luna (Andrea Sabová), Hlava (Radovan Hudec) a Nezábudka (Katka Petrusová).
Leča hrá Miloš Kusenda. FOTKY: COLLAVINO
