Kľúč aj pánty dverí sú presné kópie, ktoré vyrobili podľa objavených predmetov.
BOJNÁ, NITRA. Malý, ale zato veľmi nápadný lesný domček vyrástol v kopcoch nad dedinou Bojná. Za desať dní ho tu postavili archeológovia.
Budova je presnou kópiou slovanského domu z 9. storočia. Kozub so spodnými časťami stien sú dokonca autentické, archeológovia s nimi nerobili nič, iba ich zakonzervovali. Ďalšie prvky ako napríklad pánty dverí či kľúč sú presne spravenou kópiou, ktorú vyrobili na základe nálezov pochádzajúcich zo slovanskej osady.
Kopce nad Bojnou sú významným archeologickým náleziskom.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
V malom dome sa tlačili aj dve generácie
Domom tohto typu hovoria zemnica, pretože je zahĺbený do zeme alebo do skaly, ako je to aj v prípade modelového domčeka v Bojnej.
„Robili to z izolačných dôvodov. Podobné domy boli typické nielen pre Slovanov, ale poznali ich aj Kelti či Germáni. Hlavnou časťou takýchto domov bola kamenná pec, ktorá slúžila na varenie a vykurovanie,“ hovorí vedúci výskumu v Bojnej Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre.
Modelová zemnica je malým domčekom, jej rozmery sú zhruba 3,5 x 3,5 metra. Odborníci ale tvrdia, že nekomfortné priestory nemali nič spoločné s výškou našich slovanských predkov.
„Neboli od nás oveľa nižší, rozdiel bol možno desať centimetrov. Dôvod na takéto malé obydlia bol klimatický, ľahšie ich vykúrili. Pre súčasníka sú zemnice nezvyčajne maličké, no bolo to štandardné bývanie možno aj pre dvojgeneračnú rodinu. Počítame so šiestimi až ôsmimi členmi,“ hovorí archeológ Karol Pieta.
Zemnica Slovanom komfort nedala, no poskytla im útočisko pred zimou. Ako podotkol Karol Pieta, život rodiny sa netočil okolo domu: v zemniciach naši predkovia väčšinou len spali a varili. Ich život sa podobal pastierskemu chlebíčku – väčšinu dňa trávili prácou vonku, v domoch pracovali iba v zime.
Kozub v domčeku je originálom z 9. storočia.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Modelový dom stavali rovnako ako kedysi Slovania
Archeológovia si pre svoj zámer vybrali objekt, ktorý im poskytol dostatočné informácie potrebné na modelovanie slovanského obydlia. Odborníci len neradi hovoria o rekonštrukcii pôvodných obydlí, lebo na rozdiel od Slovanov v 9. storočí nepoužívali pri stavbe domu pôvodné nástroje, ale modernú techniku. Čo robili rovnako, boli práce na opracovávaní a úprave stromov potrebných na výstavbu.
„Ani predkovia nešli do stavebnín, aby si nakúpili stavebný materiál. Rovnako sme museli postupovať aj my – zoťať stromy, zbaviť ich kôry a podkôrnej vrstvy,“ opisuje postup Karol Pieta. Obom 'skupinám' stavba jedného domu trvala zhruba rovnaký čas – desať dní. Pieta to zdôvodňuje tým, že čo Slovanom urýchlila ich manuálna zručnosť, to našim súčasným archeológom vynahradila moderná technika. Napríklad drevo, ktoré by museli nechať vysúšať v obave z napadnutia hmyzom, natreli archeológovia konzervačnými látkami.
Dvere s kópiou pôvodného kľúča
Na stavbe domu pomohli znalcom predmety nájdené na hradisku. Domček v Bojnej má napríklad dvere, ktoré sa zatvárajú na kľúč. Pánty na dverách aj kľúč sú verné kópie tu objavených originálov. Autentické prvky veľa vypovedajú o metódach, aké sa v tých časoch v staviteľstve používali.
Dom sprístupnia turistom, ktorí budú môcť získať predstavu o tom, ako Slovania v 9. storočí bývali.
Neďaleko zemnice je aj zrekonštruované valové opevnenie slovanského hradiska.
Unikátny zvon
Nálezy z Bojnej bude môcť vidieť aj verejnosť. Archeoskanzen by mal vzniknúť medzi náleziskom v lese a dedinou. Už teraz ale môžu návštevníci zájsť do novootvoreného Archeologického múzea Veľkej Moravy v Bojnej. Verejnosti predstavuje významné slovanské nálezy z lesov nad dedinou. Medzi predmetmi sú šperky, poľnohospodárske nástroje, predmety v tvare kríža, kopije, hroty šípov aj jazdecké ostrohy. Nechýbajú ani pozlátené plakety z prenosného oltára či zachovaný odlievaný zvon, ktorý dodnes zvoní. Zvon patrí k štvorici zvonov z 9. storočia, ktoré sa v Európe podarilo zachovať.
Tomáš Holúbek
