Andrej Bagar stvárnil 297 divadelných a 14 filmových postáv, režíroval 42 divadelných hier, 276 rozhlasových hier, 115 skečov, 13 pásiem a jeden kabaret. Napísal aj knihu reportáží zo sveta.
NITRA. Do rámca Divadelnej Nitry zapadá výstava Andrej Bagar (1900 - 1966), včera, dnes a zajtra, ktorú otvorili v Salóne Nitrianskej galérie. Kurátorkou výstavy, ktorá potrvá do 14. októbra, je Katarína Kunová.
Zápisky z ciest
Archívne dokumenty výstavy pochádzajú z depozitárov Divadelného ústavu v Bratislave. Hneď na začiatku návštevníkov víta busta a veľká fotografia významného herca a režiséra Andreja Bagara, po ktorom v roku 1976 pomenovali Krajové divadlo v Nitre. Jeho meno nesú aj ulice a ZŠ v Bratislave a rodných Trenčianskych Tepliciach.
Na niekoľkých paneloch je inštalovaný fotografický, textový i obrazový materiál venovaný životu a tvorbe umelca. Celkovo Bagar stvárnil 297 divadelných a 14 filmových postáv, režíroval 42 divadelných hier, 276 rozhlasových hier, 115 skečov, 13 pásiem a jeden kabaret.
Divák sa môže začítať aj do Bagarových pamätí i zápiskov z ciest po svete - Indii, Veľkej Británii, Srí Lanke, Kambodži, Maroku, Grécku, Rumunsku či NDR. Vydal z nich knihu reportáží Rozpačitý mier. Výstavu dopĺňajú karikatúry umelca od viacerých slovenských karikaturistov, pozoruhodné sú aj kresby a olejomaľby Bagara od kolegu Františka Zvaríka a Emila Pauloviča.
Bol sluhom aj kuričom
Rodák z Trenčianskych Teplíc sa vo Viedni vyučil sa čalúnnika, pričom zároveň študoval na umelecko-priemyselnej škole a neskôr herectvo na konzervatóriu v Prahe. Predtým, než sa stal hercom, bol aj robotníkom, hotelovým sluhom či kuričom.
V rokoch 1919-21 pôsobil v ochotníckom divadelnom krúžku pri robotníckej telovýchovnej jednotev Trenčianskych Tepliciach, od augusta 1921 sa stal členom kočujúcej hereckej spoločnosti Slovenského národného divadla. Sám Bagar na svoje začiatky spomína takto: „Naši neboli nadšení, azda vplyvom kočujúcich spoločností, ktoré navštevovali naše mesto a ktoré nevystupovali zrovna reprezentatívne. Moja stará mať nemohla ani vidieť „čaučpílerov“, od tých čias, čo jej jeden, ktorý u nej býval, po konci letnej sezóny utiekol oknom bez vyrovnania účtov.“
Hral pre partizánov
V SND, kde ho kolegovia prezývali „Veľký Andy“, Bagar celkovo pôsobil počas štyroch období, vytvoril tu desiatky významných postáv v činohre, operete, opere i balete, neskôr aj režíroval. V slovenskom profesionálnom divadle bol prvým Hamletom. Podľa kritikov ho hral po novom, bol vášnivý, búrlivý, boľavý, rozorvaný...
V rokoch 1939-44 bol Bagar mimo divadla. Pre svoju protifašistickú činnosť bol väznený, bol aj v pracovných táboroch vo Viedni a Berlíne. Po prepustení pôsobil pod krycím menom Ján Minárik ako režisér bratislavského rozhlasu. V roku 1944 sa stal spoluzakladateľom martinského divadla, neskôr, keď mu pobyt v Martine zakázali, odišiel do SNP. Medzi partizánov prišiel s divadelným súborom, neskôr založil a viedol Frontové divadlo. Po oslobodení bol do roku 1951 umeleckým riaditeľom SND, bol tiež pedagógom a rektorom VŠMU.
Panely s archívnymi materiálmi dokumentujú bohatý osobný i profesionálny život umelca.
Obraz s podobizňou Andreja Bagara od kolegu - herca Františka Zvaríka. FOTKY: (ČE)
