SEREĎ. Viliam Karmažin sa chce zapísať do Guinnessovej knihy rekordov ako najdlhšie pôsobiaci dirigent na svete. Ak mu uznajú 76-ročnú dirigentskú kariéru, tromfne aj španiela Juana Garces Queralta.
Tenorom u Fischera
Viliam Karmažin sa narodil v leopoldovskej trestnici, kde bol jeho otec vrchným dozorcom. Tak to má zapísané aj v rodnom liste. Dirigovanie ho sprevádza po celý život, dostal sa k nemu ešte v Leopoldove na meštianskej škole.
„Počas hodiny spevu nás učiteľ sprevádzal na husliach. Keď sme už pieseň vedeli, dal si husle pod pažu a prechádzal sa od katedry po zadnú stenu medzi lavicami. Raz sme niečo nezaspievali dobre, on sa v prostriedku otočil a všimol si, ako ja za jeho chrbtom s ceruzkou v ruke dirigujem triedu. Vytiahol ma z lavice za vlasy a musel som za spevu spolužiakov oddirigovať tú pieseň. Odvtedy som dirigoval aj školský zbor, ktorý on nacvičoval,“ spomína pán Viliam.
Jeho skúsenosti s dirigovaním pokračovali aj potom, čo sa presťahoval do Serede. Bol tenorom v zbore Zvon organistu Jána Fischera, ktorý ho založil v roku 1925. Keď v roku 1942 Fischera vymenovali za inšpektora hudobných škôl na Slovensku a musel odísť do Bratislavy, jeho dirigentskú paličku prevzal pán Viliam, vtedy ešte ako študent trnavského gymnázia. Zbor viedol až doteraz, celých 70 rokov. Popri ňom dokonca dirigoval aj zbor Zora v Galante.
V súčasnosti zháňa potvrdenia o tom, ako dlho a kde všade pôsobil, aby mohol ašpirovať na svetový rekord na najdlhšie pôsobiaceho dirigenta. „Národný umelec Milan Novák, ktorý spolu so mnou prednedávnom dostal vyznamenanie v Leopoldove, mi už poslal vyhlásenie, že v roku 1936 som dirigoval na Stromkovej slávnosti detský zbor, v ktorom on spieval. Ak by mi tieto všetky roky priznali, tak by som predbehol aj španiela, ktorý má dirigentskú kariéru 71 rokov, ja by som mal 76.“
Vystúpenie u pápeža
So súborom Zvon, kde si Viliam Karmažin našiel aj svoju životnú lásku, manželku Editu, sa zúčastnil mnohých speváckych súťaží a koncertných vystúpení. Tých bolo vyše 600. Najviac si cení vystúpenie na audiencii u Svätého Otca Jána Pavla II. vo Vatikáne a vystúpenie na celoštátnej súťaži v Smetanovej sieni Obecného domu v Prahe, kde sa umiestnili na 6. mieste.
„Keď je dobre nacvičený súbor, tak stačí, keď dirigent hýbe jedným prstom alebo pracuje tvárou. Moji speváci si za tie roky zvykli, že keď som sa na nich zamračil, už nebolo niečo v poriadku, keď som sa usmieval, boli spokojní aj oni.“
Pre pána Viliama je dirigovanie koníčkom. Popri ňom učil matematiku a hudobnú výchovu vyše 35 rokov, odbor vyštudoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Má aj sedem semestrov inžinierskeho staviteľstva a architektúry na vysokej škole technickej. Tú mu však vtedajší režim nedovolil dokončiť.
„V 48. roku, keď boli pohnuté časy, ma kvôli hraniu v kostole vylúčili z vysokej školy. Dopomohlo k tomu v úvodzovkách aj to, že otec bol kostolníkom, bratia miništrovali a sestra bola mníška. Na francúzskom lýceu v Teheráne na misiách pôsobila 47 rokov, v súčasnosti žije v Paríži. Tento rok oslávila sto rokov a keď s ňou idem po meste, tak ju musím upozorňovať, aby sa tak neponáhľala,“ hovorí s úsmevom pán Viliam.
Všetko s mierou
Narodil sa ešte začiatkom minulého storočia, ale je neuveriteľne vitálny a mladý duchom. Hoci včera oslávil deväťdesiatku, partitúry pre spevákov zostavuje na počítači, funguje tiež na známej sociálnej sieti a používa bez problémov mobil. Jeho recept na dlhý život spočíva v striedmosti. „Všetko treba robiť s mierou, nič nepreháňať, ani v pijatike, ani v láske, ani v jedení.“
Viliam Karmažin svoju dirigentskú kariéru oficiálne ukončil sobotným koncertom v Seredi. Ostáva však naďalej robiť v zbore pre občianske záležitosti. „Hudba je najzázračnejšie zo všetkých umení, robí človeka ušľachtilejšieho a lepšieho.“
