Nevidelo sa mu oslovenie deduško, tak mu vnučky vymysleli meno Mladuško. Príhody s nimi sa pre Jaroslava Rezníka stali nezabudnuteľné, tak o nich napísal knižku.
NITRA. Na konte má knihy poézie, prózy, literatúru faktu, rozprávky, televízne i rozhlasové hry, bábkové hry pre deti. O svojom živote a tvorbe rozprával spisovateľ Jaroslav Rezník, hosť večera, ktorý v kaviarni DAB pripravil Literárny klub Janka Jesenského a Krajská knižnica Karola Kmeťka.
Spisovateľa, ktorý má v Nitre mnoho priateľov, dokonca tu jeho dcéra učí na základnej škole, predstavili riaditeľka knižnice Marta Lobodášová a Peter Mišák, literárny kritik, básnik a redaktor, z Rezníkovej tvorby čítali Ján Hrmo a Zuzana Švecová.
Literárny zemepis
Jaroslav Rezník v roku 1966 debutoval básnickou zbierkou Váhavosť. Neskôr nasledovali Prijímanie, S vodou na jazyku, Horúčava, Dôstojnosť a iné básne a Tajomstvo priamky. Vo svojich veršoch vyjadruje kresťanský a národno-vlastenecký princíp a vieru vo všeľudské hodnoty. Jeho veľkým literárnym počinom sú tituly Po literárnych stopách Slovenska a dve prepracované a doplnené vydania Túry do literatúry. V prvej z nich predstavuje slovenské literárne osobnosti, ktorých dielo už bolo uzatvorené, do druhej zahrnul aj žijúcich autorov. Kniha, doplnená o množstvo fotografického a zvukového materiálu, je pre čitateľov pútavým literárnym zemepisom.
Po 10 rokoch znova
„Téma literárneho pamiatkarstva mi bola asi od detstva súdená. Ako žiak 7. - 8. ročníka som si robil výstrižky o spisovateľoch – ich fotky, stručný životopis a k tomu nejaký úryvok či myšlienku autora. A takto sa to so mnou tiahlo,“ hovorí Jaroslav Rezník, ktorý neskôr ako pracovník Matice slovenskej mal okrem iného na starosti metodickú starostlivosť o nehnuteľné literárne pamiatky.
„Na základe tohto aj na základe mojich kultúrno-historických reportáží, ktoré sa im zdali napísané takým ľahkým perom, ma Mladé letá vyzvali, aby som niečo v tomto duchu vytvoril. Začal som teda písať Po literárnych stopách Slovenska. Keď som mal už asi polovicu knihy hotovú, povedali, že nemajú záujem. Z politických dôvodov. No napokon bola spoločenská objednávka tá veľká, že ma požiadali, aby som to len predsa napísal,“ pokračuje autor.
„Musel som s tým začať odznova, lebo po 10 rokoch som bol už niekde inde – v poznaní aj myslení. Mladé letá chceli tento titul aj preto, lebo Česi mali svoje tri knihy Literární toulky po Čechách, Moravou a Prahou od Vladimíra Kovaříka. Jeho knihy vyšli u nás v slovenčine, na revanš chceli aj Česi našu knihu – napísal som ju teda v češtine ako Literární toulky Slovenskem."
Ježko Rýchlik, škorec Borec
Veľmi úspešný je Jaroslav Rezník aj na poli tvorby pre deti. Napísal pre ne bábkové, rozhlasové hry, televízne rozprávkové seriály, knihy básní aj prózy, napríklad Zvieratká píšu deťom, Len z črpáka s pekným uškom, Ježko v kvetináči, Kika spávav paprike, Rozprávky o Mladuškovi či Oči plné oblohy.
Rozprávky o Mladuškovi napísal na podnet svojich vnučiek – necítil sa byť pri nich „starým“ deduškom, tak mu vymysleli meno Mladuško. Knihu tvorí desať sviežich, hravých rozprávok zo súčasnosti, ktorých dej sa odohráva na chalupe u starých rodičov v Reci. Hlavnými hrdinami sú popri Mladuškovi a vnučkách Laure a Eve aj ježko Rýchlik, škorec Borec, či lienka Nedelienka.
Prekvapenie od brata a rodákov
Ako Peter Mišák prezradil, Jaroslav Rezník je azda jediným básnikom, ktorému vyšla zbierka veršov bez jeho vedomia. Ružomberčania pozbierali básne, ktoré sa týkali mesta a okolia, a vydali knihu. „Pozvali sme autora a otvorili veľký balík, v ktorom bolo asi tristo knižiek. Majster o nich vôbec nevedel, že vyšli,“ povedal Mišák.
„Pozerám na to a hovorím si - čo mi radiátor na chalupu kúpili? Lebo škatuľa bola od radiátora. A v nej som objavil knihu S prestrelenou ružou v erbe,“ spomína Rezník. „Takto som sa prvýkrát stretol s vlastnou zbierkou. Bol to výber z mojich veršov, ktoré sa týkali môjho rodiska Ružomberka, obce Liskovej, kde som vyrastal, priľahlých chotárov, Choča, je tamnejaké vyznanie gymnáziu, kde som maturoval a podobne. Na začiatku je venovanie od brata Jozefa a ružomberskýchspisovateľov, no poviem vám, bol som dojatý. Zbierku sponzoroval Jozef, jeden z mojich štyroch bratov, podnikateľ, ktorému sa celkom darí.“
Čestné občianstva
V Liskovej Rezníkovi v roku 2002 pri 750. výročí prvej písomnej zmienky o obci udelili čestné občianstvo. Tento titul dostal aj teraz pri príležitosti 70. narodenín od mesta Ružomberka – je tu zapísaný v matrike, tu maturoval, tu sa istý čas angažoval aj v kultúrno-spoločenskom živote.
„Obe ocenenia si veľmi vážim. Prezradím, že niekedy v novembri mi chce čestné občianstvo udeliť aj Martin. Pravda, pôsobil som tu v Matici slovenskej, ale ako zásluhy mi pripisujú aj veci, na ktoré som už zabudol - napríklad zápas o zachovanie historického centra Martina, ktoré chceli búrať a postaviť tam paneláky. Z iniciatívy Miška Kováča, ktorý ma poveril vypracovaním štatútu národného cintorína, som sa zasadzoval aj o to, aby bol martinský cintorín uznaný za národnú kultúrnu pamiatku, s čím súvisela finančná podpora zo štátneho rozpočtu.“
Jaroslavovi Rezníkovi bolo literárne pamiatkarstvo asi od detstva súdené. FOTO: (ČE)
