Vrábeľské nálezisko zo staršej doby bronzovej patrí medzi európsku top desiatku, do ktorej sa radia také známe lokality, ako sú Trója či Mykény.
VRÁBLE. Štyritisíc rokov staré mesto a jeho záhady odhaľujú archeológovia kúsok za Vrábľami.
To, čo pod zemou našli doteraz, vypovedá o jedinečnosti a niekdajšom mimoriadnom význame tohto územia.
Rozsah osídlenia a spôsob, akým mestečko pred takmer 4000 rokmi pri dnešných Vrábľoch postavili, radia túto oblasť medzi top desať lokalít zo staršej doby bronzovej.
Na špici tohto pomyselného rebríčka stoja také známe mestá ako sú Trója či Mykény.
Veľkosť osady prekvapila odborníkov
Staroveké sídlisko v lokalite Vráble – Fidvár fungovalo zhruba v rokoch 2 200 – 1 500 pred naším letopočtom.
Archeológovia doteraz vedia o viac ako 140 domoch, ktoré v oblasti stáli. Obydlia boli pomerne veľké, domy mali dĺžku dvanásť a šírku aj vyše šesť metrov. Boli z dreva a slamenej pokrývky, v strede mali spravidla pec.
V jednom takom dome žilo päť až sedem ľudí, z čoho vychádza, že mesto malo hrubým odhadom až tisíc obyvateľov.
„Doteraz sme poznali osady, ktoré mali maximálne do tristo obyvateľov. Takýto počet je na našom území niečím úplne novým, prekvapujúcim. V tomto prípade už hovoríme o sídle mestského charakteru,“ povedal Jozef Bátora z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre a zároveň šéf Katedry archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Odkrývanie mestečka, ktoré malo vo svojej dobe taký význam, že sa radilo do top desiatky, na čele ktorej boli Trója a Mykény. V pozadí vidieť dnešné Vráble.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Farebné kovy
Odborníci upozorňujú, že nie je ľahké jednoznačne určiť, prečo práve pri dnešných Vrábľoch existovalo také početné osídlenie. Za hlavné považujú tri dôvody.
Lokalita sa nachádza v predpolí ložísk farebných kovov v stredoslovenských pohoriach.
„Sú nálezy, ktoré dokazujú, že spracovanie farebných kovov sa tu muselo uskutočňovať. Po surovinu si chodili aj do oblasti Štiavnického pohoria.
Cestou späť si naložili i stavebné kamene určené na podmurovky domov, pričom na ich prepravu pravdepodobne využívali ťažnú silu koňa a štvorkolesový voz,“ vysvetľuje Jozef Bátora.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Druhým dôvodom mimoriadneho významu miesta bol fakt, že toto územie sa nachádzalo v hraničnej oblasti, kde zasahovali kultúry z viacerých regiónov Európy: zo západu únětická kultúra (Vráble boli jej najvýchodnejšou lokalitou), z východu hatvanská kultúra (Vráble boli jej najzápadnejšou lokalitou) a z juhu, z oblasti dnešného Zadunajska, kultúra s inkrustovanou keramikou.
Dôležitosť oblasti sa prejavila i v tom, že je tu kontinuálne doložené osídlenie troch za sebou idúcich kultúr staršej doby bronzovej – boli to kultúry hatvanská, únětická a maďarovská.
Treťou okolnosťou, ktorá mohla zohrať dôležitú úlohu pri vzniku sídliska mestského typu bola skutočnosť, že do rieky Žitava sa tesne nad náleziskom vlieva päť menších vodných tokov.
Tie spolu s mimoriadne úrodnou pôdou zabezpečovali tamojším obyvateľom vhodné podmienky na pestovanie plodín a chov domácich zvierat.
Výskum mesta pri Vrábľoch vedie profesor Jozef Bátora, šéf bratislavskej katedy archeológie a odborník na dobu bronzovú.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Ako v Tróji či Mykénach
Celé sídlo malo rozlohu zhruba pätnásť až dvadsať hektárov. Z nich len pätinu tvorila samotná opevnená časť, zvyšok bolo hospodárske zázemie, v ktorom boli sústredení remeselníci a roľníci.
Mesto obopínali tri priekopy, jedna z nich je doteraz dobre viditeľná. Za najväčšou z nich bola akási akropola, centrálna časť sídliska.
„Domy sú usporiadané tak, že sú rozmiestnené radiálne pozdĺž opevnenia a vytvárajú kruh. Medzi nimi sú úzke uličky so šírkou meter až meter a pol. Tento takzvaný anatolský spôsob zástavby má svoje prototypy v oblasti východného Stredomoria, napríklad v Tróji či Mykénach, ale takisto aj v eurázijskej oblasti dnešného Ruska a Kazachstanu, kde sa objavujú sídliská s podobnou štruktúrou osídlenia. Na našom území ale ide o niečo mimoriadne, lebo zástavbu tohto charakteru a takého rozsahu nemáme doteraz zistenú,“ povedal Jozef Bátora.
Tento typ ulicovej zástavby je považovaný za veľmi vyspelý a poukazuje na pevnú organizáciu tamojšej spoločnosti.
Tu bola kedysi pec.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Mesto nečakane zhorelo
Zo staručkého zaniknutého mesta sa archeológom podarilo dostať na svetlo sveta veľké množstvo rôznych predmetov, úžitkových aj dekoratívnych.
Našli niekoľko desiatok keramických nádob, zuhoľnatené prútené koše, kamenné podložky a drvidlá na mletie obilia, veľa nástrojov z kostí a parohoviny, ale napríklad aj bronzové ihlice, ktoré slúžili na spínanie šiat.
Početné nálezy môžu byť dôsledkom spôsobu, akým mesto zaniklo – zrejme veľmi nečakane a rýchlo vyhorelo. Všetky objavené domy nesú stopy požiaru, ktorý sa po slamených strechách a drevených stenách šíril mimoriadne rýchlo a obyvatelia nemali šancu mu zabrániť.
O požiari svedčia aj zhorené stopy obilia. Vysypali sa zrejme z nádob, ktoré stáli na policiach drevených domov a hospodárskych budov. Jozef Bátora sa zohne a na počkanie vylúpne zo zeme niekoľko zuhoľnatených zrniečok obilia. Z nich experti po analýze presne určia, kedy požiar nastal.
Nájdené predmety svedčia o tom, že ľudia si pred požiarom nestihli zrejme zachrániť nič okrem vlastných životov.
Pozoruhodné je, že lokalitu po katastrofe hneď znovu neosídlili. Následné osídlenie pochádza až z doby rímskej, približne 1 500 rokov po požiari.
Zhorené obilie. Na mieste sa dajú nájsť desiatky obhorených zrniečok.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Hlava ženy v džbáne
Dvadsiatnička sa zrejme stala takzvanou stavebnou obeťou.
Strašidelným nálezom je lebka mladej ženy, dvadsiatničky. Našli ju v keramickej nádobe, chýbala jej sánka. Archeológovia hovoria, že môže ísť o obeť božstvám.
„Nachádzala sa priamo v priestore obydlia. V tom čase sa často obetovalo pri zakladaní sídliska aj pri začatí niektorých stavieb,“ vysvetľuje archeológ Jozef Bátora.
Zatiaľ našli len ženskú hlavu, zvyšok tela chýba. V staršej dobre bronzovej sa verilo, že duša človeka je umiestnená práve v hlave, preto jej venovali osobitnú pozornosť.
Odborníci nevedia povedať ako žena zomrela, dokonca zatiaľ nie je jasné ani to, či išlo o násilnú smrť.
Stopy po násilí lebka nenesie, čo ale nevylučuje, že zvyšok tela by násilie potvrdil. Mladá žena mohla byť rovnako aj otrávená.
Tomáš Holúbek