Zadná laba medveďa má podobný odtlačok ako ľudská noha. Túto a ďalšie zaujímavosti sa dozviete na výstave v múzeu.
NITRA. Už pri vstupe do sály Ponitrianskeho múzea (PM) návštevník zistí, že ho čakajú príjemne strávené chvíle na zaujímavej výstave. Už názov Po stopách medveďa hnedého napovedá, že jej hlavným hrdinom je naša najväčšia šelma.
Gro expozície tvoria zvieracie preparáty a prírodné materiály predstavujúce kulisu lesa a medvedieho brloha. Dva exempláre preparovaných medveďov na výstavu zapožičali Kaštieľ vo Sv. Antone a preparátor PM Rudolf Dulaj.
Alternatívne vzdelávanie
Interaktívnu výstavu o medveďovi hnedom pripravili študenti Katedry muzeológie UKF v Nitre s pomocou svojich pedagógov a spolužiakov. „Kráľa“ našich lesov približujú cez viacero stanovísk. Kurátorkami sú pedagogičky na UKF Daniela Prelovská a Silvia Eliašová.
„Je to v poradí už štrnásta študentská výstava, je praktickou súčasťou bakalárskych skúšok. Autormi sú dvanásti študenti 3. ročníka katedry muzeológie,“ hovorí Silvia Eliašová. „Výstava je prednostne určená najmä deťom a mládeži ako forma alternatívneho vzdelávania v predmete prírodoveda, ale iste má čo povedať aj širokej verejnosti.“
Workshop s otázkami
Jednou z autoriek výstavy je aj Alexandra Pištová. „Cez tri stanoviská dokumentujeme deťom jednotlivé etapy života medveďa od narodenia, cez štádium dospievania, po dospelosť a fázu reprodukcie. Dozvedia sa, čo je jeho potravou, ako vychováva mláďatá, ako zimuje v brlohu a podobne. Na konci výstavy ich čaká workshop, kde si na základe otázok a odpovedí overia, čo si z výkladu zapamätali,“ vysvetlila študentka.
Ako doplnil študent Lukáš Čákovský, deti sa na jednom zo stanovísk oboznámia so stavbou tela medvedieho samca a samice, so zafarbením srsti, s výskytom na území SR, so značkovaním svojho teritória, porovnajú si aj jeho stopy v hline . „Je zaujímavé, že zadná laba má podobný odtlačok ako ľudská noha,“ dodal Lukáš.
Na stanovisku Kataríny Lendelovej a Eva Havranovej zaujme deti okrem preparátu medvedieho mláďaťa aj video autora Erika Baláža. „Z filmu sa dozvedia, ako si medveď hľadá potravu, aký je život medvedice s mláďatami a ako si svoje „deti“ chráni pre útokmi iných medveďov,“ doplnili študentky.
Je premnožený
Podľa zoológa PM Štefana Bleha, odborného garanta výstavy, bol medveď od nepamäti súčasťou života ľudí. Vzdávali mu úctu, personifikovali si ho, stával sa ich ochrancom. Medveď sa dostal aj do mnohých erbov miest a obcí. S rozširovaním ľudskej činnosti sa však neskôr stal nežiaducim – znižoval stavy lesnej zveri, útočil aj na stáda oviec či dobytka.
„Ľudia ho začali loviť – najmä pascami. V niektorých regiónoch Slovenska sa celé rodinné klany „medvediarov“ živili jeho finančne výnosným lovením. Po nekontrolovanom vybíjaní bolo v roku 1929 na Slovensku už len asi 40 medveďov. Po uzákonení jeho ochrany a obmedzení lovu sa stav v roku 1997 zvýšil na 700-800 kusov. Dnes je ich ešte viac, dá sa povedať, že sú premnožené,“ skonštatoval Bleho.
Súčasťou expozície, ktorá potrvá do 19. októbra, je výstava vyše 90 prác s motívom medveďa, ktoré vytvorili deti z MŠ Piaristická, ZŠ Topoľová, Fatranská, kniežaťa Pribinu v Nitre a Spojená škola špeciálna, ZŠ internátna z Topoľčian. Návštevníci môžu do konca výstavy hlasovať za najkrajší obrázok.
Lukáš Čákovský a Alexandra Pištová pri medveďovi zapožičanom zo Sv. Antona.
Časť stanoviska, ktoré dokumentuje potravu medveďa hnedého.
Študenti UKF, ktorí výstavu pripravili. FOTKY: (ČE)
