Sokoliarstvo sa ako výberový predmet vyučuje na lesníckych školách.
HORNÉ SALIBY. Sokoliari zo Slovenska a zahraničia sa minulý týždeň stretli už po 42. raz, aby si ich dravce zapoľovali na drobnú zver. Podľa prezidenta Slovenského klubu sokoliarov Antona Moravčíka ide o najušľachtilejší a najhumánnejší spôsob lovu, pretože zveri dávajú šancu.
Prírodná ochrana
Sokoliarstvo má tradíciu viac ako 4000 rokov, vzniklo viac ako 2000 rokov pred Kristom. Na Slovensku sa mu venuje približne 300 ľudí, z toho asi polovica aktívne. Sokoliarstvo sa dokonca ako výberový predmet aj vyučuje na lesníckych školách. „Naše sokoliarstvo má vo svete veľmi dobré meno. Slovákov nájdete skoro na všetkých sokoliarskych dvoroch v Európe,“ vraví Moravčík. Niektorých licencovaných slovenských sokoliarov si podľa jeho slov najímajú farmári z Kanady na čučoriedkové a čerešňové plantáže. Tie im ohrozujú škorce, dokážu im zničiť až 100 percent úrody.
„Dravce sú v tomto prípade účinná biologická prírodná ochrana, pretože môžete spraviť atrapu nejakého vtáka, škorec sa ho nenaľaká,“ vraví prezident. Dravce slovenských sokoliarov sú žiadané aj na letiskách, aby pred štartom lietadla odplašili ostatné vtáky.
Moravčík: Nie je to cirkus
Vycvičiť je vraj možné všetky dravce, najľahšie však kaňúra okrúhlochvostého. „Ak sa mu naplno venujete, v priebehu jedného mesiaca ho môžete púšťať už navoľno. U ostatných dravcov ten základný výcvik trvá dva až tri mesiace.“ Princíp výcviku je podľa Moravčíka postavený na tom, že dravec sa musí učiť na sokoliarovej rukavici kŕmiť, „musí sa na nej dobre cítiť, musí vedieť, že to je jeho obedový stôl“.
„A tak ako my chodíme do práce, aby sme dostali výplatu, tak aj ten dravec chodí k sokoliarovi, aby dostal odmenu. Dobre vycvičený dravec priletí na zapísknutie na ruku aj na tisíc metrov,“ vysvetľuje dlhoročný sokoliar. Hoci sa tieto kúsky predvádzajú aj komerčne, s formou cirkusu sa to vraj porovnávať nedá. „Púšťame ich a ony vždy môžu odletieť. Stalo sa nám to raz so sokolom, kvôli ktorému nám na druhý deň volali až z Juhoslávie.“
Lovecká váha
Najväčšie umenie pre sokoliara je, aby vedel pri love odhadnúť zdravý hlad dravca. Ak je totiž vták príliš vyhladovaný, nebude mať energiu loviť, a ak bude prekŕmený, nebude sa mu chcieť loviť. „Pozorujeme dravce, čím ich kŕmime, pretože je rozdiel, či dostanú silné, alebo ľahké mäso. Každý deň ich vážime a zapisujeme si to. V priebehu dvoch - troch mesiacov potom vieme, že pri tejto váhe a tejto potrave je ideálna lovecká váha,“ dodáva sokoliar, ktorý je majiteľom až 70 dravcov.
FOTO: JANA ARPÁŠOVÁ-LAZÁNIOVÁ
