NITRA. Židovský cintorín v Janíkovciach, ktoré sú mestskou časťou Nitry, opäť vidieť. Zaslúžili sa o to desiatky nadšencov, ktorí ho vo voľnom čase a bez nároku na odmenu vysekali z húštiny.
Z miesta od konca marca do septembra odviezli desiatky vriec odpadu, ktorí tam nahádzali vandali. Odpratali aj prerastené kroviny a stromy.
Až vďaka veľkému 'upratovaniu', ktoré spustilo občianske združenie Leustach spolu s mestom Nitra sa zistilo, že na zabudnutom cintoríne je až osemdesiat náhrobných kameňov. Tie najstaršie sú z 19. storočia.
Synagógu nenašli
Počiatky usádzania židov vo Veľkých Janíkovciach siahajú do polovice 18. storočia.
„K hromadnejšiemu prílevu židov do obce však došlo až na prelome 18. a 19. storočia, keď ich miestni zemania usadili na svojich kuriálnych majetkoch. V roku 1828 sa už vo Veľkých Janíkovciach spomína 23 židovských daňovníkov, celkovo 49, čím sa tunajšia komunita zaradila v danej dobe medzi najväčšie v okolí,“ hovorí Šarlota Drahošová, riaditeľka Štátneho archívu v Nitre.
Židia si v Janíkovciach vytvorili svoj cintorín. Mali tu aj svojho rabína a údajne tu fungovala aj synagóga – dnes vraj ale nikto nevie povedať, kde presne stála.
Pred vojnou tvorili židia v Janíkovciach početnú komunitu, zo šiestich stoviek obyvateľov sa k židovstvu hlásilo dvesto ľudí.
Cez druhú svetovú vojnu ale Židov odvliekli do koncentračných táborov. Po desivých vojnových udalostiach sa už do rodnej dediny nevrátili. S ich zmiznutím nebolo na židovskom cintoríne koho pochovávať, preto hroby postupne chátrali.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Blahová: Deťom sa vštepovala úcta k iným vierovyznaniam
Obnovu zanedbaného a zabudnutého cintorína začalo Leustach v marci. Na revitalizáciu parku a obnovu cintorína získali grant.
Manželia Blahovci, ktorí obnovu viedli, sú učiteľmi, a tak do úpravy cintorína zapojili aj svojich žiakov, ktorí tu pracovali počas svojho voľna. Pripojili sa k nim aj kamaráti z okolitých dedín.
„Je to časť histórie Janíkoviec, ktorú sme si aj takto pripomenuli. Nikto z nás by nemal zanevrieť na kultúrne dedičstvo a na architektúru, ktorá tu je,“ hovorí Stanislava Blahová, ktorá s manželom Jozefom iniciovala obnovenie cintorína.
Deťom práce na cintoríne pomohli vo viacerých aspektoch. Naučili sa niečo o histórii a svoj voľný čas trávili zmysluplne. A nielen to.
„Stretli sa tu s vierovyznaním iným, aké majú oni, čo im pomohlo vštiepiť akúsi úctu k rôznym náboženstvám aj k svojim predkom,“ povedala Stanislava Blahová.
Nelegálne smetisko
Za pol roka vyniesli dobrovoľníci kvantá odpadkov, pretože obyvatelia Janíkoviec si z cintorína spravili nelegálne smetisko.
Našli sa tu chladničky, pneumatiky, kusy áut, stavebný materiál aj azbestové krytiny. Miesto dobrovoľníci sprehľadnili, odstránili náletovú burinu a zoschnuté kry.
Náhrobkov, ktoré sa z húštiny postupne vynárali, sa ale ani nedotkli. Cieľom projektu totiž nebolo obnovovať staré pomníky. Sú medzi nimi aj také, na ktorých sa už písmo nedá vôbec prečítať.
V okolí židovského cintorína vznikne postupne oddychový park, ktorý by mal pripomenúť históriu Janíkoviec. Už teraz tam stojí info tabuľa, kde si ľudia môžu prečítať stručnú genézu príchodu aj odchodu židov z lokality.
Samospráva plánuje na cintoríne spraviť jednu zo zástavok na chystanej cyklotrase medzi Nitrou a Vrábľami.
„Netreba zabudnúť na židovskú komunitu, ktorá tu kedysi žila. Tento cintorín spomenieme aj v pripravovanej publikácii o Janíkovciach, ktorú chystáme pri príležitosti budúcoročných osláv 900. výročia prvej písomnej zmienky o Janíkovciach,“ povedal viceprimátor Štefan Štefek.
Viceprimátor upozornil, že samospráva si po úprave chce židovský cintorín zachovať. Na rozdiel od mnohých iných miest tak staré hroby neskončia na lopatách buldozérov.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
