NITRA. Radnica už viac ako desať rokov platí stočné za obyvateľov niekoľkých súkromných rodinných domov. Vyše sedemtisíc eur plánuje na tento účel vyčleniť aj v budúcoročnom rozpočte.
Kauza pripomína Kocúrkovo. Radnica dala ešte za primátora Prokeša na vlastné náklady postaviť lokálnu čistiareň odpadových vôd na Kyneku. Slúži rodinným domom, ktoré stoja na súkromnej ulici ohradenej bránou.
Pre problémy s technológiou však nie je ČOV dodnes skolaudovaná, funguje v rámci skúšobnej prevádzky. Vodárenská spoločnosť ju preto nemôže prevziať do svojej správy a mesto na jej prevádzku nemá oprávnenie. Preto platí mesačne 597 eur súkromnej firme. Ľudia, ktorí sú na čističku napojení, ale neplatia žiadne stočné.
Čistiareň stojí nad potokom, na križovatke verejnej a súkromnej ulice. Foto: (MH)
Riešením je zavretie
Na problém opakovane upozornil poslanec Milan Burda zo Smeru, ktorý je predsedom finančnej komisie pri mestskom zastupiteľstve. Nepovažuje za normálne, že mesto dáva verejné financie na prevádzku čistiarne, ktorá slúži pre súkromné účely.
Len za jediný rok stojí prevádzka čistiarne vyše 7-tisíc eur. Za jedenásť rokov je suma podstatne vyššia, ako cena samotnej čistiarne. Jej postavenie vyšlo radnicu vyše 1,6 milióna korún.
„Podľa mojich informácií je na ČOV Kynek napojených asi 46 rodinných domov. Vodári ju do správy neprevzali, pretože technológia nespĺňa normy. Sú teda len dve možnosti -kúpiť novú technológiu, čo je nákladné, alebo čistiareň zavrieť. Majitelia domov si môžu vybudovať vlastné septiky,“ povedal poslanec Milan Burda.
Obyvatelia domov neplatia stočné už dlhé roky. Foto: (mh)
Takmer 600 eur mesačne
„ČOV na Kyneku nie je skolaudovaná, funguje v skúšobnej prevádzke. Nemôžete dať nájomnú zmluvu na niečo, čo nie je skolaudované. Preto vyše desať rokov berieme od majiteľov rodinných domov zadarmo odpadové vody,“ konštatoval viceprimátor Štefan Štefek (Smer).
Absurdný stav prežil troch primátorov - Jozefa Prokeša, Ferdinanda Víteka aj prvé volebné obdobie Jozefa Dvonča. Je zarážajúce, že ho dodnes nikto nedoriešil. Na otázku, kto nesie za problém zodpovednosť, nám na radnici neodpovedali. Ignorovali aj otázku, koľko platí mesto za prevádzku ČOV.
Na mestskom webe sme našli zverejnené faktúry, podľa ktorých mesto platí mesačne 597,49 eura firme Rodos. Jej konateľ má trvalý pobyt na ulici, ktorá je podľa radnice bezplatne napojená na ČOV Kynek.
Na webe sú faktúry za mesiace január až apríl a jún až august 2012. Okrem nich sme tu našli dve faktúry za mesiace január a február 2011. Vyplýva z nich, že mesto prepláca firme peniaze „na základe zmluvy z 3. 6. 2002“.
„V tej sume sú prevádzkové náklady a náklady na elektrinu, nie je tam miera zisku,“ tvrdí viceprimátor Štefek. Aj on považuje situáciu za absurdnú: „Mesto tú čistiareň vôbec nemalo budovať.“
Splašky presmerujú
V oficiálnom stanovisku z mestského úradu sa píše, že radnica podnikla úkony smerujúce ku kolaudácii ČOV. Aké, to sme sa nedozvedeli.
Podľa Štefeka je však lokálna ČOV na Kyneku prakticky neskolaudovateľná. Obyvatelia súkromnej ulice by sa mali preto napojiť na mestskú čistiareň odpadových vôd v Krškanoch.
Radnica už dala vypracovať projektovú dokumentáciu na prepojenie lokálnej ČOV s existujúcou kanalizáciou na Kyneku - Pri kostole. Splašky sa cez ňu dostanú až do Krškán.
„V súčasnej dobe vodárenská spoločnosť zabezpečuje inžiniersku činnosť predmetnej stavby,“ povedal viceprimátor.
Dokumentáciu podľa neho financovali vodári, či zaplatia aj samotné prepojenie, zatiaľ nie je jasné. Je to však pravdepodobné, keďže najväčším akcionárom Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti je mesto Nitra.
Neschopnosť úradu
Viceprimátor Štefek povedal, že radnica teraz prácne zisťuje, kto je vlastne na ČOV Kynek napojený. „Dodnes sa nám nepodarilo všetkých identifikovať,“ priznal.
Dodal, že ak nepríde k dohode s majiteľmi rodinných domov, riešením je aj uzavretie čistiarne.
„Ja nemám problém platiť stočné. To je problém a neschopnosť mestského úradu, že to dodnes nedoriešili,“ reagoval podnikateľ a miestny politik Ondrej Ščurka.
Práve on daroval mestu pred rokmi pozemok, na ktorom sa nachádza lokálna čistiareň, a spolu s ním aj projekt na výstavbu. „Darovali sme pozemok, ale detaily si už nepamätám. Viem, že ČOV bola daná do predčasného užívania,“ povedal Ščurka.
Trápi ich zápach
Všetci oslovení sa zhodli, že za súčasný stav nesie zodpovednosť mesto. Jeho úradníci aj poslanci celé roky vedia, že financujú stočné za majiteľov súkromných domov.
„Je zarážajúce, že sú tu zadarmo napojení milionári zo súkromnej ulice. My sme si kúpili vlastnú čističku za vyše 50-tisíc korún a jej prevádzkovanie si platíme sami,“ povedala žena zo susednej ulice, ktorá nechce byť menovaná.
Viacerí susedia tvrdia, že z lokálnej ČOV sa často šíri zápach. Mierne ho bolo cítiť aj v čase našej návštevy.
„Musíme to čuchať, hoci tú čističku ani nevyužívame,“ sťažovali sa Kynečania z verejnej ulice.
Zodpovednosť voči nikomu nevyvodia
NITRA. Mestská čistiareň odpadových vôd na Kyneku funguje už 11 rokov v skúšobnej prevádzke, dodnes nie je skolaudovaná. Mesto nevie zistiť, kto za to nesie zodpovednosť.
Čistiareň bola navrhnutá pre 128 obyvateľov. Vyčistená voda sa gravitačne odvádza do Kyneckého potoka. „Prevádzka ČOV je zabezpečená automatickým riadiacim systémom bez obsluhy s občasnou kontrolou,“ píše sa v projekte.
Povolenie na ČOV získala v roku 1998 Realitná kancelária Kyklop, ktorá mala byť investorom stavby. O rok neskôr prevzalo projekt mesto Nitra. Pozemok dostalo darom od manželov Ščurkovcov. Ondrej Ščurka je konateľom Kyklopu.
Cena čistiarne bola 1 646 000 korún. Jej dočasné užívanie v rámci skúšobnej prevádzky povolil okresný úrad v júli 2001. Radnica pri kontrole v roku 2010 nenašla žiadne dokumenty, ktoré by preukázali, že mestský úrad požiadal o uvedenie diela do trvalej prevádzky. Našiel sa však návrh na kolaudáciu stavby z mája 2000. „Pri kolaudačnom konaní boli na stavbe zistené nedostatky brániace jej užívaniu a vydaniu kolaudačného rozhodnutia,“ konštatoval v roku 2000 okresný úrad, ktorý kolaudačné konanie prerušil.
Celé roky funguje ČOV v skúšobnej prevádzke. Prvý rok ju prevádzkovala firma Ekostar/usa Tomášov, dostala od mesta 220 800 korún. V júni 2002 ju nahradila firma Rodos. Podľa zmluvy bolo mesto povinné v spolupráci s prevádzkovateľom uzavrieť zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkmi nehnuteľností.
„Zmluvy s vlastníkmi nehnuteľností, ktorí sú napojení na ČOV, neboli ku kontrole predložené,“ píše sa v správe z kontroly, ktorú radnica robila v roku 2010 na podnet poslanca Milana Burdu.
Mestská rada v septembri 2010 uložila prednostovi, aby preveril možnosti vyvodenia zodpovednosti voči kompetentným. „Na základe zistených skutočností a dokumentácie mesto nemá reálny právny základ pre vyvodenie osobnej zodpovednosti za stav pri prevádzkovaní ČOV Kynek na úrovni mesta a jeho zamestnancov, či už pracovnoprávnej alebo finančnej,“ konštatoval pred dvomi rokmi prednosta Igor Kršiak.
Odvtedy sa nič nezmenilo, ČOV funguje ďalej bez zmlúv s majiteľmi domov, všetky náklady platí mesto.
(mh)
