Riskovali životy seba i svojich detí, aby zachránili deväť židov. V synagóge sa stretli potomkovia záchrancov i zachránených.
NITRA. Slávnostný ceremoniál odovzdania najvyššieho izraelského vyznamenania Spravodlivý medzi národmi sa konal v nitrianskej synagóge. Pamätnú medailu a diplom prevzali Ernest a Milan Šokovci z Nitry, vnuci Františka a Angely Melovcov z Párovských Hájov, ktorí počas vojny zachránili deväť židov.
Za životy svojich rodičov Edit (Lamm) Veselej a Martina (Weissa) Veselého potomkom záchrancov vyjadrili úctu a vďaku ich dvaja synovia Samuel a Dan Veselý. So Samuelom prišla do Nitry aj manželka Ziki a deti Noa, Eitan, Yotam a Hagai.
Duch ľudskosti
Nebyť statočnosti manželov Melovcov, neboli by na svete ani tí, ktorí im dodnes v mene zachránených ďakujú za životy. Stačilo málo, a ich rodičia by skončili vo vyhladzovacích táboroch ako väčšina slovenských židov.
„Stretli sme sa tu preto, aby sme si pripomenuli obrovskú odvahu a obetu jednej slovenskej rodiny - preukázala veľké morálne hodnoty, ktorými aj žila. Je členovia nezištne riskovali vlastné životy a v nebezpečnej situácii prejavili ducha ľudskosti,“ povedal Samuel Veselý.
„Prišli sme sem 5 rokov potom, ako nás opustila naša mamička Edit a 30 rokov potom, čo zosnul náš otec Martin, aby sme vyjadrili naše obrovské uznanie obyčajným ľuďom, ktorí sa svojím hrdinským konaním stali vzorom prejavovania ľudskosti,“ pokračoval Dan Veselý. „Buďte hrdí na svojich starých rodičov, my sme na nich hrdí spolu s vami. Ďakujeme a prijmite ocenenie v mene rodín Lamm, Veselých aj v mene celého židovského národa.“
Bratia Ernest a Milan Šokovci len ťažko nachádzali slová. „Obdivujeme našich starých rodičov, bolo to nebezpečné. Ťažko povedať, čo by som spravil ja na ich mieste,“ povedal pán Milan. Brat Ernest doplnil: „Starí rodičia o tom veľa nerozprávali, brali to ako niečo samozrejmé, akoby zachraňovali svoju rodinu.“
Z rodiny prežil len jediný
Neobyčajný príbeh ľudskosti a odvahy sa začal odvíjať v roku 1942 v Párovských Hájoch neďaleko Nitry. Mal tu statok Vojtech (Baruch) Lamm so svojou rodinou – manželkou Rozáliou a dcérami Edit, Klárou a Elvírou. Na prácu si najímali dedinčanov a práve Melovci, ktorí mali syna Františka a dcéru Valériu, sa stali predákmi počas poľnohospodárskych prác.
V tomto roku sa začali deportácie židov z oblasti Nitry. Rodine Martina Veselého sa nepodarilo zachrániť – v Majdanku zomreli jeho rodičia, starí rodičia aj päť súrodencov. Prežil len on jediný. Mračná sa začali sťahovať aj nad rodinou Lammovcov, ktorým arizovali majetok, ale zatiaľ ich nechali bývať v sklade na ich farme.
Martin Veselý bol členom židovskej pracovnej sily 6. práporu Slovenskej armády. Keď prišiel domov na dovolenku, František Melo ako pracovník farmy mu oznámil, že je pripravený schovať jeho i rodinu Lammovcov. Vtedy to vraj Martin Veselý ešte nebral príliš vážne, ale keď Nitru v roku 1944 obsadili Nemci a videl, ako na okraji mesta strieľajú židov, vedel, že je zle.
Úkryt neprezradili
Ako vo svojich spomienkach popisuje, spolu s Františkom Melom vykopali pod skladom úkryt, pred ktorého vchod postavili včelie úle. Bolo treba byť nanajvýš obozretný, ani brat pána Mela, s ktorým spolu bývali v jednom dvore, nič netušil.
V úkryte 2x2x3 metre Melovci schovali rodinu Lammovcov s tromi dcérami, Martina Veselého, neskôr Etelu Meierovú, sesternicu Rozálie Lamm a Lily Krosbachovú so 6-ročným synom Tomim, ktorých našli v lese. Zostali tu zhruba rok, počas ktorého ich Melovci živili a starali sa o ich potreby. Martin niekedy v noci vychádzal von a pridával sa k partizánom. Napriek neustálym prehliadkam Gestapa a trojdňovému vypočúvaniu a mučeniu vtedy 22-ročného Františka Mela ml. sa Nemci o úkryte nedozvedeli. Tajomstvo udržala aj jeho 8-ročná sestra Valéria.
V jame po 60 rokoch
Po vojne v roku 1949 sa rodina Lammovcov a Edit a Martin Veselí vysťahovali do Izraela, no na svojich záchrancov nezabudli. V roku 1964 ich tu na ich pozvanie navštívila pani Angela, strávila tu tri mesiace. O príbehu záchrany počas vojny vtedy napísali aj izraelské noviny. V roku 1992 prišla aj dcéra Melovcov – Valéria Šoková.
V auguste 2004 prišla naopak na Slovensko rodina Veselých – mama Edit, synovia Samuel, Dan, jeho manželka Lior a šesť zo siedmich vnukov. Pozreli si miesta, kde zachránení i záchrancovia prežili toľko strachu – jama pod skladom bola rovnaká ako pred 60 rokmi.
Pred piatimi rokmi pani Edit zomrela, je pochovaná pri svojim manželovi Martinovi, ktorý zomrel v roku 1979. Usiloval sa o to, aby boli František a Angela Melovci a ich syn prehlásení za Spravodlivých medzi národmi. Od roku 1979 sú ich mená na pamätnej tabuli Múzea Jad Vašem v Jeruzaleme.
Sprava potomkovia záchrancov aj zachránených, druhý a tretí sprava bratia Ernest a Milan, v strede veľvyslanec Izraela v SR Alexander Ben Zvi. Zľava tretí a štvrtý (v pozadí ) bratia Samuel a Dan, vedľa Samuela jeho manželka a deti. FOTO: (ČE)
