Tridsiaty jubilejný ročník Cithary aediculae bol koncipovaný ako posledný. Organizátori by však aj po smrti Pavla Siku chceli renomovaný gitarový festival zachovať.
NITRA. V synagóge v stredu otvorili jubilejný 30. ročník Cithary aediculae. V prvom koncerte sa predstavil dramaturg a spoluzakladateľ tohto medzinárodného gitarového festivalu Ján Labant.
Nevedel o úmrtí
V svetovej premiére v ňom uviedol skladbu Slováka žijúceho v Austrálii Mariána Budoša. Festivalu a jeho zakladateľom venoval skladbu s názvom Cithara aediculae, opus 30. Okrem nej odzneli diela Dilermana Reisa, Štěpána Raka, Leonarda Bernsteina, Ariela Ramíreza a ďalších autorov.
„Keď ju písal, ešte nevedel, že autor a riaditeľ festivalu Pavol Sika zomrel. Do poslednej chvíle som to tajil, lebo by to asi trocha ovplyvnilo skladbu. Dokončil ju len v nedeľu 7. októbra, takže je to dnes pre mňa trošku adrenalín. Poslednú časť som cvičil len 9 dní, čo je trochu málo,“ povedal Ján Labant.
Gitarový vdovec
Vzhľadom na úmrtie Pavla Siku sa vyjadril aj k budúcnosti festivalu: „Tento ročník, ktorý je z finančných dôvodov o dva koncerty kratší, je asi posledný. Z mojej strany by som v ňom rád pokračoval, ale ja som v Žiline a festival je tu, takže by to chcelo ľudí z Nitry, ktorí by v ňom pokračovali. A neviem, či to bez Paľa Siku vôbec pôjde. Pri prípravách podujatia som s ním strávil 30 rokov, teraz sa cítim ako taká gitarová sirota alebo vdovec. Myslím si, že festival bude mať minimálne prestávku, kým sa veci dajú do poriadku. Uvidíme, som z toho smutný, ale verím, že sa niečo ešte podarí.“
Festival každé 2-3 roky
Možnosť pokračovania festivalu v pozmenenej podobe načrtla vdova po Pavlovi Sikovi Gabriela Sika Ferleťáková z agentúry Originál, ktorá festival otvorila. „Samotný Pavol Sika festival koncipoval ako posledný, ja sa v podstate držím jeho vôle s tým, že nechceme urobiť úplný koniec. Každý rok by sme chceli v rámci citharového týždňa zorganizovať aspoň jeden koncert s podtitulom Cithara aediculae, ktorý by bol na počesť Pavla Siku. A s istou periodicitou možno každé dva-tri roky by sme festival organizovali aj naďalej. Dramaturgom by bol stále pán Labant, ak by, samozrejme, súhlasil, pričom koncepcia festivalu by bola v podstate rovnaká,“ vysvetlila Gabriela Sika Ferleťáková.
Spomínali...
Tento rok sa na festivale okrem Jána Labanta predstavil mimoriadny poľský talent – gitarista Mateusz Kowalski a slovensko-talianske gitarové duo - Labantov žiak Adam Marec a Fabrizio Ferraro, ktorí sa spoznali na štúdiách v Taliansku. V závere prekvapil thajský umelec Ekachai Jearakul, ktorý vyhral asi 15 medzinárodných súťaží. Je na štúdiu v Salzburgu, tak to mal do Nitry bližšie.
Posledný festivalový večer sa niesol v spomienkovom duchu na Pavla Siku – v Trafačke pri gitarovej hudbe a premietaní festivalových fotografií.
150 koncertov
Festival má za sebou tri desiatky úspešných ročníkov, na ktorých sa predstavili gitarové esá zo Slovenska a mnohých krajín sveta. Je to spolu asi 150 koncertov a minimálne 120 interpretov. „Ak má vyzdvihnúť niektoré ročníky, tak určite bol výnimočný festival v roku 1999. Mali sme tu kvarteto z Austrálie, ktorých účinkovanie v Nitre som pripravoval 2-3 roky. Čakali sme na sponzorský príspevok z austrálskej inštitúcie. Zaujímavý bol aj rok 2005, kedy tu vystúpili Warchalovci a uviedli sme tri premiéry Mariána Budoša z Austrálie,“ zhodnotil históriu festivalu Ján Labant.
Gabriela Sika Ferleťáková vyjadrila vôľu na zachovanie festivalu v trochu pozmenenej podobe. FOTO: (ČE)
