SEREĎ. Budova bývalého pivovaru na Pivovarskej ulici v Seredi potrebuje nevyhnutnú opravu fasády, a to nielen z estetického, ale najmä z bezpečnostného hľadiska, vravia jej obyvatelia. Zdevastovaná omietka totiž neustále padá a ohrozuje okoloidúcich.
Pristúpiť k rekonštrukcii zo dňa na deň je však nemožné. Na pohľad „barabizňa“ je totiž v skutočnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Akékoľvek zásahy na nej musí najprv odsúhlasiť pamiatkový úrad.
Rekonštruovali strechu
Budova na Pivovarskej ulici má takmer dvesto rokov. V zozname kultúrnych pamiatok je zapísaná od roku 1986. Skladá sa z troch častí, pivovaru, sýpky a bytového domu. Keďže sú stavebne spojené, sú chránené ako celok.
V bytovke sú štyri súkromné byty, ktoré ich majitelia väčšinou zdedili. Už rok sa snažia svoju časť vyňať z pamiatkovej ochrany, aby si mohli opraviť fasádu. Tú totiž nemôžu rekonštruovať bez dodržania určitých pokynov pamiatkarov.
Opakované žiadosti na vyňatie však Pamiatkový úrad v Bratislave obyvateľom zamietol. Nevyhovujúci stavebno-technický stav objektu nie je podľa úradu dôvodom na zrušenie národnej kultúrnej pamiatky alebo jej časti, objekt stále preukazuje pamiatkové hodnoty.
„Nevedia nás pochopiť, my tu žijeme v obave, či na nás niekedy niečo nespadne. Niektoré kritické miesta sme museli pre našu bezpečnosť odraziť, predsa nebudeme čakať, že to niekomu spadne na hlavu,“ vraví Róbert Beluský.
Ich „naťahovačky“ s pamiatkarmi, ako vravia, začali už v roku 2004, keď chceli vymeniť strechu, pretože pôvodná zatekala. Strecha bola deravá aj na miestach, ktorých vtedajším vlastníkom boli Domáce potreby Bratislava, štátny podnik v likvidácii. Opravil ich sčasti až nový majiteľ, ktorým je v súčasnosti súkromná pod-nikateľka z Hlohovca. Jej zámerom je podľa našich informácií vybudovanie malometrážnych bytov.
Na rekonštrukciu strechy požiadali obyvatelia bytovky o grant z ministerstva kultúry, najprv v roku 2004, potom v roku 2006. Hoci im ministerstvo schválilo vyše 9-tisíc eur, nikdy ich nedostali. Dôvodom bolo „administratívne pochybenie na strane poskytovateľa dotácie“, čiže ministerstva kultúry. Podľa hovorcu Jozefa Bednára boli finančné prostriedky vrátené do štátneho rozpočtu.
Strechu si tak obyvatelia bytovky museli spraviť svojpomocne na vlastné náklady. Vyšla ich na zhruba 7-tisíc eur.
Obnova na etapy
K zámeru obnovy fasády vydal Krajský pamiatkový úrad v Trnave právoplatné rozhodnutie. Spolu s ním odsúhlasil aj návrh technologického postupu.
Obnova si podľa úradu vyžaduje práce umelecko-remeselného charakteru, ktoré je nutné vykonávať pod dohľadom zodpovedného reštaurátora. Predpokladá sa totiž, že na čelnej fasáde sa nájde nejaký historický nápis s letopočtom, preto je potrebný človek, ktorý vie, ako to fixovať.
Majitelia bytovky by nemali pri prácach povolené napríklad celoplošne odstrániť o-mietky, mohli by iba tie, ktoré sú poškodené a nesúdržné, museli by zachovať všetky plastické štukové prvky na fasádach či korunnú rímsu. Museli by dať vypracovať návrh na sanáciu proti zemnej vlhkosti „bytovky“ oprávnenej osobe, ktorá ho musí vopred prekonzultovať s pamiatkarmi.
„Tieto stanovené podmienky aj finančne a podľa nášho názoru aj zbytočne zvyšujú náklady súvisiace s fasádou bytovky a sú aj časovo náročné. Keby sme si to omietli sami a na vlastné náklady, stálo by nás to zhruba 15-tisíc eur, takto nás to vyjde možno až na 40-50-tisíc eur. Ak by sme sa chceli uchádzať o grant, musíme mať na účte 30 percent z hodnoty, ktorú pýtame. To, samozrejme, nemáme. A tiež nie je isté, či grant dostaneme, respektíve jeho plnú sumu,“ hovorí Zuzana Molnárová.
„Peniaze z grantu nemôžeme zaručiť, tie prideľuje ministerstvo, môžeme ho len odporučiť grantovej komisii, ktorá posudzuje podané projekty. Grantové kolá sa vyhlasujú každý rok, vlani túto možnosť nevyužili, podľa mňa mali veľkú šancu,“ vraví pamiatkar Rastislav Petrovič.
Obyvateľom bytovky odporúča postupnú obnovu fasády.
„Ak im praská a vlhne dom, najprv musia zavolať statika a odborníka na sanáciu vlhkosti. Predsa ani vy by ste si najprv nevymaľovali dom a až potom opravovali strechu, keď viete, že medzitým vám môže zatekať,“ argumentuje Petrovič.
Práce by mal podľa neho spraviť štukatér pod dohľadom reštaurátora, keďže nejde o žiadnu náročnú rokokovú či barokovú výzdobu, nemalo by to byť finančne ani časovo náročné.
„Ak odborník urobí odborné veci, ostatné si môžu spraviť svojpomocne.“
Možnosti obnovy
Obyvatelia sa vo veci obrátili aj na radnicu. „Finančná pomoc vlastníkom bytov v pamiatkovo chránenom objekte nie je zo zákona možná,“ vysvetľuje viceprimátor Ľubomír Veselický.
Dodal, že ak by Krajský pamiatkový úrad v Trnave požiadal o stanovisko mesta na vyňatie časti objektu s bytmi z evidencie pamiatkovo chránených objektov, k požiadavke vlastníkov bytov by bolo kladné.
Budovou bývalého pivovaru sa bude tento mesiac zaoberať aj ministerstvo kultúry.
„Na základe podnetu jedného z majiteľov bytov minister kultúry poveril pamiatkovú inšpekciu výkonom ústredného štátneho dohľadu vo veci kultúrnej pamiatky. Preveríme konanie krajského pamiatkového úradu a zistíme stav objektu a možnosti jeho obnovy,“ upresňuje hovorca.
FOTO: (LAZ)
