Archív má originál Štefánikovho pasu z roku 1906

IVANKA PRI NITRE. Štátny archív v Nitre v týchto dňoch dokončuje inventarizáciu podžupanských a pasových písomností Nitrianskej župy z druhej polovice 19. a zo začiatku 20. storočia. Bolo to obdobie vzdelanosti aj priemyselného rozletu, ale aj obdobie silného vysťahovalectva za prácou.

V tom čase sa teda cestovalo pomerne veľa. Bohatší chodili do zahraničia na dovolenky, zdravotné pobyty, navštevovali sa spríbuznené šľachtické rody, chudobnejší si za hranicami monarchie zháňali prácu.

Miesto fotky Štefánikov opis

V dokladoch z tohto obdobia sa celkom vyníma jeden nenápadný šedý pas. Patril totiž známemu slovenskému politikovi, generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

Pas mu vydali, keď mal 26 rokov. Nie je v ňom žiadna fotka, zato ale nechýba francúzsko-maďarský popis postavy a tváre Štefánika. Podľa neho bol politik stredne vysokej postavy, mal trošku predĺženú tvár, plnú bradu a nosil fúzy. O jeho očiach vravia, že boli modré, no podľa pasu ich mal sivé. Zachovaný pas tiež hovorí o 'normálnych ústach' a 'riadnom' nose. Popisuje aj materinské znamienko, nie je však zrejmé, na ktorej časti jeho tela malo byť.

Do kolónky zamestnanie si Štefánik napísal astronóm. Za bydlisko označil Paríž, do miesta pôvodu napísal Brezovú. Pas vlastnoručne podpísal.

Mladého Štefánika lákal svet

Doklad umožňoval Štefánikovi vycestovať do ktorejkoľvek krajiny sveta. Je však zrejmé, že o pas si požiadal, aby mohol cestovať do Ruska, kde bol v rokoch 1906 a 1907 niekoľkokrát. S jeho cestami súhlasil podžupanský úrad – svedčí o tom potvrdenie, ktoré tiež majú v Štátnom archíve v Ivanke pri Nitre.

„Do Ruska sa Štefánik zrejme dostal cez niekoľko krajín, je tu napríklad pečiatka z ruského konzulátu v Berlíne. Už v mladom veku badať jeho sklony cestovať za vedeckými poznatkami tam, kde boli na vyššej úrovni,“ hovorí Šarlota Drahošová, riaditeľka archívu.

Pre cestovanie ale platili obmedzenia. V archíve majú dôkazy o tom, že zámožnejším bránila monarchia vo vycestovaní. Prečo? „Nechceli, aby nezostali v zahraničí a vyvážali kapitál von. Zdôvodňovali to tým, že bohatí nemajú dôvod cestovať za prácou von. Pre monarchiu bolo výhodnejšie, keď cestovali chudobnejší – nemuseli sa o nich starať,“ povedala Šarlota Drahošová. Štefánik ale evidentne cestoval za vzdelávaním a vedou.

Nehoda alebo atentát?

Milan Rastislav Štefánik bol generálom francúzskej armády, zakladateľom česko-slovenského štátu a prvým československým ministrom vojny.

Zahynul v roku 1919 pri páde lietadla počas návratu domov. Dodnes sa špekuluje, že išlo o atentát, na ktorom by mohlo mať záujem viac strán.

Riaditeľka archívu Šarlota Drahošová vyčítala informácie zo Štefánikovho pasu písaného francúzsko-maďarsky.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK