NITRA. V Galérii mladých sa predstavuje Monika Pascoe Mikyšková. Výstavou s názvom To, čo nás spája, to nás rozdeľuje sa autorka zamýšľa nad otázkou, do akej miery rodinné prostredie ovplyvňuje alebo predurčuje vývoj človeka. Vo svojich dielach reflektuje vzťah muža a ženy i osobné spomienky na vlastné detstvo.
O ľudských vzťahoch
Dvadsaťdeväťročná Monika je absolventkou VŠVU, teraz v škole pokračuje v pozícii doktorandky. V Nitrianskej galérii vystavuje po prvýkrát samostatne. Prezentuje kresby, akvarely, fotografie, objekt, inštalácie aj video. „Výstavu som koncipovala tak, že každé z diel funguje samostatne ale aj medzi sebou. Sú to väčšinou práce, ktoré rozoberajú ľudské vzťahy. Názov To, čo nás spája, to nás rozdeľuje rozpráva o istých situáciách, napríklad vo vzťahu muža a ženy,“ hovorí Monika Pascoe Mikyšková.
„Pri väčšine mojich prác sú pohnútky k ich vzniku individuálne, osobné, ale ich odkaz či posolstvo sa snažím zovšeobecniť, aplikovať na niečo, čo sa bežne stáva väčšine ľudí. Reagujem napríklad na témy ako láska, rodina, detstvo, sklamanie, rutina, zraniteľnosť, obavy z nepoznaného či starnutie.“
Inšpiráciou detská hra
Podľa slov kurátorky Barbory Geržovej má v autorkinej tvorbe dominantné postavenie maľba a kresba, no v poslednom období začína využívať aj fotografiu, videoobjekt či inštaláciu. Aj súčasná výstava je vytvorená ako istý druh inštalácie, v ktorej jednotlivé diela nereprezentujú len samé seba, ale ich hlbší zmysel sa posilní, keď vstupujú do vzájomných súvislostí.
V dielach sa umelkyňa venuje analýze vzťahu muž a ženy, ktorý je často komplikovaný a plný protikladov. Pracuje intuitívne, nerobí to však naivným, romantickým spôsobom. Ide, naopak, o hĺbavé uvažovanie nad problematikou, ktorá sa jej oisobne dotýka, napriek tomu ju dokáže odľahčiť jemnou iróniou.
„Inštaláciou krehkých objektov z kašírovaného papiera autorka evokuje vajíčkovú škrupinku, spájanú so symbolom zrodu ako počiatku niečoho nového – napríklad narodenie dieťaťa. Kontext rodiny a partnerského vzťahu je prítomný aj v objekte, ktorý tvorí voľne rozložená detská drevená postieľka. Súčasťou výstavy je aj inštalácia 29 dní – tvoria ju kresby, akési denné zápisky autorky, ktorá každý deň nakreslila jednu stoličku vždy v inej pozícii. Sériu realizoval v poslednom štádiu tehotenstva, preto je posledná kresba v deň pôrodu nedokončená,“ uviedla Geržová.
Inšpiráciou pre video bola detská hra na rozvoj jemnej motoriky a hmatu. Na videoslučke je detailný záber pohybu kovových hlavičiek, v ktorých ešte vidieť stopky po prstoch.
Séria obrázkov 29 stoličiek.
Inštalácia detskej postieľky a objektov z kašírovaného papiera. FOTKY: (ČE)
