Staručké fotky a pohľadnice rozprávajú o živote v meste

ZLATÉ MORAVCE. Dejiny mesta nie v nezáživných a dlhých textoch, ale na pútavých a výpovedných obrázkoch. Desiatky čiernobielych aj farebných snímok a pohľadníc ukazujú vývoj Zlatých Moraviec tak ako ho svojimi očami videli rôzni fotografovia.

Snímky a pohľadnice z rôznych období zozbieral historik a zrejme najväčší znalec dejín zlatomoravského regiónu Marián Tomajko. Po rokoch zhromažďovania ich vydal v knižke Zlaté Moravce na starých pohľadniciach a fotografiách, ktorú pokrstili koncom októbra. Dôvodom pre takúto publikáciu bolo podľa Tomajku zachovanie histórie pre budúce generácie.

Krst knihy Mariána Tomajku.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Oprava poškodených fotiek

V knihe je približne 160 snímok a pohľadníc. Medzi najvzácnejšie patrí pohľadnica z roku 1899, ktorá sa dostala na titulku knihy. Je na nej Župná ulica, na vrchu vidno kostol.

„Je to litografia – kameňotlač. V časoch, keď sa pohľadnice začínali vyrábať, texty a adresy sa nepísali dozadu, ale na prednú stranu,“ hovorí Marián Tomajko, autor knihy.

Jedna z najvzácnejších pohľadníc - vznikla kameňotlačou.

A hoci o vydaní starých snímok knižne uvažoval iba niekoľko posledných rokov, materiál do publikácie zbieral už od svojich mladíckych čias.

„Odmalička ma zaujímala história, umelecké diela a príroda. Už od študentských čias som mal poodkladané niektoré fotografie. Ak som mal niektoré dvakrát, stretol som sa so zberateľmi a fotky sme si vymenili,“ hovorí.

K snímkam sa teda zväčša dostával na rôznych burzách a dražbách. Časť zbierky získal od obyvateľov, ktorí vedeli, že staré fotky zbiera. Mnohé archaické snímky boli v takom stave, že zabralo veľa času aj námahy, kým ich autor pozliepal do publikovateľnej podoby.

Zeleň aj historické centrum ostali

Obrázky Zlatých Moraviec zo zašlých čias dokazujú podľa Tomajka dve veci – že mestu sa aj po pustošivých tureckých nájazdoch a divokej komunistickej výstavbe podarilo zachovať centrálnu historickú časť nepoškodenú a že mesto ostalo zelené.

Od roku 1994 je z centrálnej časti pamiatková zóna. V nej je šesť budov, ktoré vyhlásili za národné kultúrne pamiatky.

Druhým pozoruhodným momentom je rozsiahla zeleň, ktorú v Zlatých Moravciach zachovali aj napriek rozparcelovaniu niekdajších veľkých parkov. Zverejnené snímky dokumentujú podľa Tomajka to, že Zlaté Moravce mali aj v minulosti veľa stromov – aj po desiatkach rokov sa dodnes zachovali niektoré pôvodné stromy hlavne na Hviezdoslavovej a Sládkovičovej ulici.

Ľudia si v súčasnosti podľa autora knihy prírodu priamo v meste nedokážu vážiť a k zachovaniu zelene majú vlažný postoj. Na krste knihy autor opísal svoje skúsenosti z pozície riaditeľa Záhradníckych služieb. Hovoril o ľuďoch, ktorí trvajú na výrube stromov len preto, že z nich padá lístie.

„Povedal som im - veď aj vám padajú z hlavy vlasy, ale preto vám hlavy nikto nestína. Veď to je normálne, že padá lístie, je predsa jeseň,“ vyhlásil Tomajko.

Autor publikácie Marián Tomajko.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Z radnice bol ústav národného zdravia

Medzi najvzácnejšie fotografie patria všetky snímky z obdobia okolo roku 1890. Ukazujú napríklad zhromaždenia na námestí, voľakedajšie obchody, tuhé zimy, vinice, zvážanie dreva na koňoch, rehoľné sestry či príslušníčky šľachty v smútočnom odeve.

Snímky v Tomajkovej knihe nezobrazujú len budovy Zlatých Moraviec či panoramatické pohľady na mesto. Ukazujú aj spoločenský život dávnych dôb. Čitateľ tak v knihe uvidí aj žatvu, púte, prácu kominára, poľovačku šľachty. Plynulo sa dostane od záberu z kultúrneho program Taliana s opicou v roku 1891 až po spartakiádu v roku 1955 s 1 440 cvičencami.

Vyobrazené sú tu aj udalosti, ktoré hýbali mestom – napríklad budovanie železničnej trate či bombardovanie dievčenskej školy počas druhej svetovej vojny. Nechýbajú ani fotky osobností regiónu, napríklad grófa Viliama Migazziho a jeho štyroch dcér.

Z novších snímok sa dozvieme napríklad to, že pred štyridsiatimi rokmi bol z dnešného mestského úradu ústav národného zdravia.