Premiéra mu síce nevyšla podľa očakávaní, ale v ďalších zápasoch bol oporou mužstva a rýchlo sa stal miláčikom nitrianskych fanúšikov.
Do Nitry ste prišli až začiatkom októbra, sezónu ste ale začínali v Mladej Boleslavi. Prečo ste sa rozhodli odísť?
- Nerozhodol som sa celkom sám. V Boleslavi som mal zmluvu, lenže boli sme tam traja vyrovnaní gólmani a čierny Peter padol na mňa. Nebol som spokojný so vzniknutou situáciou, riešil som to s agentom. Z jedného dňa na druhý prišla ponuka z Nitry, a tak som prišiel na trojmesačné hosťovanie. Som teda rád, že som tu, že môžem chytávať. Pravda, nie je jasné, ako to bude so mnou po Novom roku. To sa len uvidí.
Neváhali ste pri nitrianskej ponuke? Predsa len, Nitra skončila vlani posledná...
- Vôbec som nerozmýšľal nad tým, ako Nitra hrala minulý rok. Vedel som, že momentálne sa jej celkom darilo. Navyše bol tu Žigárdy, ktorý je veľmi dobrý brankár, aj preto som bol prekvapený ponukou. Bol jednoducho záujem a ja som bol rád, že som dostal možnosť chytať.
Po prvý raz ste sa do nitrianskej brány postavili 5. októbra vo Zvolene, kde Nitra prehrala 5:3. Premiéru ste si predstavovali asi inak...
- Súťažný zápas som naposledy chytal v minulej sezóne a v príprave som odchytal zopár stretnutí. V Mladej Boleslavi sme mali prípravu s prvoligovými mužstvami, čo nebolo úplne ideálne. Takže so Zvolenom to bol pre mňa po dlhej dobe ostrý zápas. Zhodou okolností to bolo hneď so silným súperom. Nepodarilo sa nám zvíťaziť, ale to je teraz už nepodstatné. Som rád, že som hneď okúsil extraligu a v ďalších zápasoch to už bolo potom lepšie.
Hneď ako ste prišli, stali ste sa obľúbencom fanúšikov. Ako sa vám tu páči?
- Všetko vnímam veľmi pozitívne. Chalani v kabíne sú super partia, myslím si, že hráme pekný hokej. Druhá vec sú diváci. Máme vynikajúcich fanúšikov, ktorí chodia na zápasy aj von. Atmosféra, ktorú dokážu vytvoriť, je neskutočná. Je fajn podeliť sa s nimi o tú radosť. Som rád, že nás podporujú. Či som sa stal miláčikom, neviem, ale určite je príjemné, keď na konci zápasu ľudia skandujú vaše meno. Je to paráda.
V posledných zápasoch prišli dve domáce prehry. Dá sa z nich poučiť?
- Našou úlohou je domáce zápasy vyhrávať. Zhodou okolností sa nám momentálne viac darí vonku. Čo sa týka nedávneho zápasu so Zvolenom, súper hral veľmi dobre. Pravdou je, že zápas veľmi nevyšiel aj mne. Možno keby sme dostali o dva góly menej, zápas by sa asi vyvíjal inak. S Piešťanmi sme boli po celý zápas evidentne lepší, ale nevyužili sme šance, ich brankárovi vyšiel parádny zápas. Aj také stretnutia bývajú. Ale myslím si, že diváci na nás nemôžu byť nahnevaní, že by sme sa na to vykašľali alebo nebojovali. Ak nitriansky fanúšik vidí, že tím maká, tak to aj ocení.
Počas pôsobenia v USA ste sa v mužstve Omahy stretli aj s Jarmom Jokilom. Ako si spomínate na toto obdobie?
- Do tímu som vtedy prišiel v polovici sezóny. Zo začiatku to nebolo jednoduché, jazyk som veľmi nevedel, veľa vecí bolo pre mňa nových. Postupne sa to ale upravilo. V tíme mohli byť iba dvaja Európania a boli sme to my dvaja. S Jarmom sme sa stali dobrými priateľmi. Keď som prišiel do Nitry, bol veľmi prekvapený. Síce sme boli v kontakte, no nie zase až tak často. Je veľmi príjemné stretnúť sa po dlhej dobe, sme dobrí kamaráti.
Aký je váš rituál pred zápasom?
- Neviem, či to je rituál, alebo taká rutina. Všetky veci, čo mám, si vždy obliekam najprv na ľavú stranu. Všetko začínam ľavou nohou alebo rukou. Ak nám vyjde niektorý zápas, snažím sa aj pred nasledujúcim zopakovať veci, ktoré som robil predtým. Ale že by som bol extra poverčivý, to nie.
V Nitre chodia na hokej aj fanúšičky. Majú u vás šancu?
- Som šťastne zadaný a som rád, že je to tak, ako to je. Budem však iba rád, keď budú chodiť „fanynky“ na hokej aj ďalej, aspoň okrášlia publikum.
S Fínom Jarmom Jokilom už spolu hral za americký tím Omaha Lancers v sezóne 2006/07. FOTO: DUŠAN TARKO
