Na jednej scéne si párkrát zahral aj so svojím otcom. Nikdy ho vraj za jeho výkony nezvykol slovne pochváliť, len ho potľapkal po pleci, čo však bolo jasným gestom uznania.
NITRA. V novembri okrúhle životné jubileum oslávil herec a riaditeľ Divadla Andreja Bagara Ján Greššo. Čerstvý šesťdesiatnik mal už od detstva jasno v tom, čo chce v živote robiť.
Hoci sa venoval futbalu aj hokeju, významne ovplyvnený rodinným prostredím o ničom inom ako o herectve vážnejšie ani neuvažoval. Chodil do divadielka poézie, rád recitoval –štyrikrát sa prebojoval do celoslovenského kola Hviezdoslavovho Kubína, detskú súťaž raz aj vyhral s úryvkom z knihy Maroško. Na základnej škole bol jediným z triednych bavičov, ktorý sa vydal na „komediantskú“ dráhu. Dnes má za sebou 36 rokov hereckého chlebíka.
Ostrihal si vlasy
„Pri športe som zistil, že to asi nebude celkom moja parketa, tak som si povedal, že sa budem venovať tomu, čo ma odmalička bavilo, priam až magnetizovalo,“ priznal Ján Greššo, rodák zo Zvolena, ktorý svoju prvú postavu v Ibsenovej Nore hral vo zvolenskom divadle ako dvojročný. Na jeho dlhé vlasy mu dali mašľu a ako dievčatko hľadal na javisku svoju mamu.
„Pamätám si to len z rozprávania mojej mamy. Údajne som mal takú averziu k tej postave dievčatka, že som si vlasy ostrihal nakrátko.“
Neskôr sa Ján Greššo objavil v ďalších detských a študentských postavách - v Macbethovi v martinskom divadle, vo Fyzikoch v trnavskom divadle, v nitrianskom divadle v hrách Leto a dym, Kto zachráni kovboja, Prvý deň karnevalu či Smrť Ďurka Langsfelda. Celkom prirodzene potom vyplynulo, že po strednej škole pokračoval na VŠMU štúdiom herectva. Rodičia ho vychovávali v duchu kontrolovanej slobody. Jeho otec – významný slovenský herec Ľudovít Greššo - mu síce prízvukoval, že to nie je ľahká profesia, ale nezasahoval do jeho rozhodnutí.
Prvá rola bol doktor
Ako čerstvý absolvent VŠMU nastúpil Ján Greššo v roku 1976 do vtedy ešte Krajového divadla v Nitre. Jeho prvá postava bol doktor v hre Kto ukradne nohu, bude mať šťastie v láske. Až doposiaľ sú to desiatky postáv v hrách domácich i hosťujúcich režisérov. Na jednej scéne si párkrát zahral aj so svojím otcom. Nikdy ho vraj za jeho výkony nezvykol slovne pochváliť, len ho potľapkal po pleci, čo však bolo jasným gestom uznania.
„Všetky svoje roly som mal rád, ale snáď najradšej spomínam na Rómea v klasike Rómeo a Júlia, Abolianinova v hre Zojkin byt, Mórica v Jarnom prebudení či na otca v Príbehoch obyčajného šialenstva. Páčili sa mi aj úlohy Adolpha v predstavení Pekár, pekárka a ich učeň a kňaza Bridaina v hre S láskou sa neradno zahrávať. Z tých posledných vo mne rezonuje najmä postava otca v najnovšej hre Láska a peniaze. „Hral som aj v muzikáloch, ale pre istotu som v nich nespieval. Spev nikdy nebola moja silná stránka“, hovorí jubilant.
Ako otec a syn v Starom včelárovi
Otca a syna si Greššovci zahrali len raz v živote – nie však v divadle, ale v televíznom filme Starý včelár. Svoju prvú filmovú postavu Ján Greššo dostal ako druhák VŠMU vo filme Do zbrane, kuruci! Počas nakrúcania sa stretol s veľkými hereckými hviezdami – M. Dočolomanským, V. Müllerom, M. Hubom, J. Kukurom či I. Mistríkom. „Tieto veľké osobnosti sa netvárili, že zjedli všetku múdrosť sveta, a prijali ma medzi seba. Povedal som si, že keď ja raz budem starším hercom, budem sa k mladším kolegom správať rovnako. O to sa snažím doteraz,len neviem, čo si tí mladí o tom myslia“ konštatuje Greššo.
„Potom prišli ďalšie filmové postavy – v snímkach Studené podnebie, Rozdelení, Rača, láska moja, Noční jazdci, Chlapec z majera, Amálka, ja sa zbláznim! O mužoch, ženách a deťoch, aj v seriáli Alžbetin dvor. Hral som aj v na tú dobu veľmi kontroverznom filme Zbožňovaná. Naposledy to bol film Obhliadka s režisérkou Marianou Čengel-Solčanskou, kde som hral záchranára. Príležitosť som dostal aj v seriáloch – hral som v Ordinácii v ružovej záhrade a teraz účinkujem v Horúcej krvi. A pánboh zaplať, v dabingu som stále.“
Zodpovedná dvojúloha
Divadlo dalo Jánovi Greššovi zmysel života, vždy vedel, kade chce ísť a čo chce robiť. „Boli a stále sú veľmi príjemné chvíle, keď ma ľudia na ulici pozdravia a povedia mi, že sa im páčim v tej či onej postave,“ hovorí oslávenec. „A čo mi divadlo vzalo? Vzalo mi kus súkromia. Občas túžim byť anonymným človekom, ale to sa nedá. No za to všetko, čo som s divadlom a v divadle prežil, to stálo. V živote má všetko dve stránky, s tým treba rátať.“
Rozhodnutie byť hercom nikdy neoľutoval. Divadlo je jeho život, ako vraví, úplne mu prepadol a je šťastný, že je stále pri ňom. „A mimoriadne šťastný som preto, že som v nitrianskom divadle, ktoré diváci milujú,“ vyznáva sa z lásky k divadlu, a špeciálne nitrianskemu herec, ktorý je od roku 2001 aj šéfom DAB. „Som v takej dvojúlohe, ktorá so sebou prináša viac starostí a zodpovednosti, nielen za to, čo urobím ma javisku, ale aj za chod celého divadla.“
Deti Jána Grešša v jeho šľapajach nekráčajú. Dcéra Dagmar skončila produkciu a manažment na VŠMU a syn Ján vyštudoval právo.
Do politiky ho pritiahol skelet
Ján Greššo je od roku 1998 aj mestským poslancom, funkciu sa však čoskoro chystá zavesiť na klinec. „Vzhľadom na vek a psychické aj fyzické sily chcem svoje aktivity zredukovať. Aj keď musím povedať, že ma „poslancovanie“ bavilo. Najmä s pani Martou Rácovou sme sa vkladali do mnohých akcií, z ktorých treba spomenúť Klokočinský jarmok, zriadenie pošty na Čermáni či zbúranie skeletu na mieste, kde dnes stojí Kaufland,“ hovorí Greššo.
„Vlastne ten skelet ma pritiahol do komunálnej politiky – špatil prostredie a bol nebezpečný pre deti. Keď som do toho šiel, bol som presvedčený, že za tri mesiace skelet padne. Trvalo to štyri roky, ale aspoň sa to nakoniec podarilo.“
S príchodom dôchodku plánuje Ján Greššo aj odchod z postu riaditeľa. „Z javiska však nechcem odísť – chcem dohrávať svoje postavy v predstaveniach Sladká Charity a Láska a peniaze, nová rola ma čaká aj v pripravovanej premiére Kocúrkovo.“
Želá si pokoj
K 60. narodeninám si Ján Greššo najviac želá pokoj. „Mám pocit, že teraz žijeme nezmyselný spôsob života a to vo mne vyvoláva nepokoj. Musíme sa oveľa viac narobiť na tom, aby sme udržali chod divadla. Máme divákov, ktorí s radosťou chodia do divadla, ale pritom náklady na prevádzku sú stále vyššie. Už nepoznáme víkendy, máme 7-dňové pracovné týždne. Hlboko sa klaniam pred ľuďmi v divadle, ktorí to všetko zvládajú. Doba je, žiaľ, krutá,“ zamyslel sa Ján Greššo.
Nežije pre medaily
Ján Greššo je od roku 2008 držiteľom najvyššieho poľského vyznamenania - Gavalierskeho kríža za činnosť DAB smerom k poľskej kultúre. Poslanci ho nedávno navrhli aj na udelenie Ceny mesta Nitry. Obe ocenenia si váži, ale neprikladá im v živote veľký význam. „Nežijeme pre medaily a ocenenia. Všetko, čo som robil, som robil pre radosť svoju i divákov, za všetko som dostal zaplatené, tak načo zbytočné chvály? Pre mňa je najvyšším ocenením to, keď ma niekto na ulici pozdraví a povie, že je s mojou robotou spokojný,“ zdôraznil Ján Greššo.
Jana Černáková
Ján Greššo ako dvojročný v Ibsenovej hre Nora.
Ako tínedžer v nitrianskom predstavení Leto a dym.
Pri preberaní diplomu absolventa VŠMU.
Ján Greššo vo filme Noční jazdci.
Pred rokmi s vnučkami.
Ján Greššo dnes.
Riaditeľ DAB pri vítaní hostí na tradičnom Župnom a divadelnom plese v nitrianskom divadle.
Ján Greššo je jedným z patrónov Tesco behu pre život. Sám si trasu aj aktívne prebehne.
V jednom z aktuálnych predstavení DAB Láska a peniaze s kolegyňou Danielou Kuffelovou.
Foto na pamiatku - z koncertu Elánu v DAB. FOTKY: ARCHÍVY DAB a J. G.
