K posilňovaniu ho priviedol brat v štrnástich. Vážnejšie sa ale kulturistike začal venovať, až keď mal 22 rokov. Počas viac ako desaťročnej kariéry sa Rasťo Solár zaradil medzi naj- úspešnejších slovenských kulturistov, ktorému sa na amatérskej úrovni podarilo získať medailu prakticky na každom významnejšom národnom, ale aj medzinárodnom podujatí. Pred desiatimi dňami si Nitran obohatil svoju zbierku cenných kovov z majstrovstiev sveta, keď na svetovom šampionáte v Ekvádore skončil na druhom mieste. S Rasťom Solárom sme sa rozprávali krátko po jeho návrate domov.
Skompletizovali ste si svoju zbierku medailí z majstrovstiev sveta. Aké pocity u vás momentálne prevládajú? Nie je pre vás striebro sklamaním?
- Toto striebro má pre mňa cenu zlata. Je to na tej istej úrovni. Samotný postup do finále na majstrovstvách sveta je pre kulturistu obrovský úspech, že sa tam vôbec pretekár dokáže prebojovať. Či už je to potom zlatá, strieborná alebo bronzová medaila, je u mňa v podstate jedno. Každá jedna medaila je pre mňa veľmi cenná. Preto to vnímam, že je na tej istej úrovni ako zlatá. Jasné, že človek má väčšiu radosť z prvého miesta, ale keby pretekárovi pred súťažou povedali, že bude mať medailu, bolo by mu jedno akú a zobral by to so všetkými desiatimi.
Tento rok sa tiež konali majstrovstvá Európy v kulturistike v Španielsku, ktoré ste vynechali. Prečo?
- Na európskom šampionáte som už zlato získal a svetové podujatia sú pre mňa omnoho lákavejšie. Motivácia v súvislosti s Európou už u mňa nie je taká, ako bola kedysi.
Vlani po vašom triumfe v Bombaji ste sa o svojej ďalšej športovej budúcnosti vyjadrovali dosť zdržanlivo, predsa ste sa ale nakoniec zúčastnili svetového šampionátu v Ekvádore. Prečo takéto rozhodnutie?
- Uvažoval som o tom, ako to so mnou bude ďalej. Môj tréner a terajší prezident Slovenskej asociácie kulturistiky, fitnes a silového trojboja (SAKFST) Milan Čížek ma presviedčal, aby som v športovej kariére ešte pokračoval. Bolo to ešte v dobe, keď nebol v čele tejto organizácie a krátko pred voľbami na post prezidenta. Vtedy som mu dal slovo, že ak v kandidatúre uspeje, ja pôjdem na tohtoročné majstrovstvá sveta. Chlapi majú slovo dodržať, jemu sa to podarilo, tak som aj ja svoj sľub splnil.
S trénerom Čížkom na ekvádorskej pláži.
Aj pred tohtoročnými majstrovstvami ste za sebou mali množstvo úspechov doma, aj na medzinárodnom fóre. Nemali ste problém s motiváciou, nejako sa na súťaž nabudiť?
- Ide o to, že človek musí na sebe vidieť, že sa zlepšuje. Každý športovec chce neustále napredovať. Ak by bola situácia taká, že by som videl nejakú stagnáciu, aj mňa by to odradilo. Pokiaľ však vidím, že stále sa môžem posúvať, ísť dopredu a svalová hmota je kvalitnejšia, tak stále mám motiváciu. Svojím spôsobom sa tak motivujem svojím pokrokom, ani nie tak medailami. Podobne to bolo aj na týchto majstrovstvách sveta, formu som mal lepšiu ako minulý rok.
Aký triumf vám ešte v zbierke chýba? Je vôbec ešte vôbec nejaké podujatie, kde ste nezískali cenný kov?
- Samozrejme, že také súťaže existujú. Sú to už profesionálne podujatia. Či sa niekedy objavím aj na takejto súťaži, je ale vo hviezdach. Ako bude, sa uvidí.
Ako vždy, aj teraz sa spýtame na vašu športovú budúcnosť. Čo máte v pláne ďalej, na čo sa budete pripravovať?
- Určite si dám na chvíľu pauzu. Ďalej teraz veci neriešim, rovnako ako som veľmi neriešil ani tohtoročné majstrovstvá. Čo prinesie budúcnosť, to bude. Žiadne konkrétne vízie však nemám.
