Peniaze dostala z ministerstva vnútra.
NITRA. Cintorín v Mlynárciach postavili v rokoch 1914-1915 pre potreby vojenskej infekčnej nemocnice. Ukrytý je medzi rodinnými domami.
Pôvodné náhrobky z pieskovca, ktoré sú obrastené machom, majú svoje čaro, no niektoré sa už pomaly rozpadajú. Správa cintorínov ich postupne vymieňa za verné kópie. Rozdiel je len v zafarbení.
"Nové náhrobky sú kópiou pôvodných," hovorí Rudolf Látečka. Foto: (mh)
„Zatiaľ sme obnovili 23 náhrobkov,“ povedal Rudolf Látečka. Na tento účel použili peniaze z ministerstva vnútra, ktoré každý rok poskytne na údržbu cintorína dotáciu. Vlani a tento rok ide o sumu 4126,60 eur.
Ďalšou novinkou na historickom cintoríne z prvej svetovej vojny má byť pamätník tureckým vojakom. „Po schválení projektu v mestskom zastupiteľstve vybuduje turecká strana na tomto mieste spoločný pamätník pre všetkých tureckých vojakov padlých na území dnešnej SR,“ píše sa na mestskej stránke.
V Mlynárciach sú pochovaní štyria tureckí vojaci, ďalších 25 hrobov bolo na mestskom cintoríne. Dnes však už neexistujú, v sedemdesiatych rokoch sa do nich začalo opäť pochovávať.
Pred niekoľkými rokmi rokovali Turci s mestom o ich obnove. Zároveň plánovali do Nitry – na vojenský cintorín v Mlynárciach previezť aj ostatky tureckých vojakov z celého Slovenska, aby boli všetci pochovaní vedľa seba.
Pomníky mali byť umiestnené do tvaru polmesiaca. S tým však radnica nesúhlasila, pretože by sa zmenil ráz cintorína.
Na náhrobkoch sú kríže, dvjkríže aj polmesiac. Foto: (mh)
Unikátny je práve tým, že sú tu pochovaní vedľa seba muži rôznych národností a vierovyznania.
Bojovali spolu aj proti sebe v prvej svetovej vojne (1914 – 1918). Ich hroby sú rovnaké, rôzne sú len symboly na náhrobných kameňoch - kresťania majú kríž, pravoslávni dvojkríž, mohamedáni polmesiac.
Okrem vojakov našlo v Mlynárciach miesto posledného odpočinku aj zopár civilistov.
„Je tu celkom 437 hrobov. Podľa záznamov sú v nich pochovaní Slováci, Česi, Srbi, Chorváti, Rusi, Rumuni, Poliaci, Maďari, Taliani, Nemci, Rakúšania a deväť neznámych vojakov,“ povedal Rudolf Látečka zo správy cintorínov.
V Mlynárciach je pochovaný aj vojenský kurát kapitán Zdrálek. Na jeho hrobe stojí socha vojaka - dielo Júliusa Bártfaya z roku 1924. Na jeho okraji sme našli aj moderný náhrobný kameň.
Podľa nápisu je tu pochovaný srbský civil, ktorý zomrel ako 20-ročný v roku 1918. Kto a kedy dal jeho hrob obnoviť sa nám zistiť nepodarilo, v záznamoch správy cintorínov to nie je uvedené.
Socha vojaka od Júliusa Bártfaya. O obnovenom náhrobku pred ním nemá správa cintorínov záznam. Foto: (mh)
Vojenský cintorín je počas roka (s výnimkou dušičkových sviatkov) zamknutý, správa cintorínov ho však na požiadanie každému otvorí. Najviac návštevníkov prichádza práve v novembri, na Pamiatku zosnulých.
Pietna spomienka sa tu konala aj 11. novembra. Tento deň na celom svete symbolicky patrí vojnovým veteránom - 11. 11. 1918 sa oficiálne skončila prvá svetová vojna.
Vojenský cintorín je ukrytý medzi domami. Foto: (mh)
