Okrem svojej práce a cestovania Miloš Bubán miluje aj umenie. Ako hosť kamarátky Evy Pavlíkovej nechýba na nitrianskych premiérach DAB. V jej Skoku z výšky si dokonca zahral opitého moderátora.
NITRA. Obľúbený moderátor Miloš Bubán bol hosťom dámskeho klubu humanitnej spoločnosti Homo nitriensis. Mladícky bezprostredný, usmiaty päťdesiatnik sa s návštevníkmi besedy v synagóge podelil so svojimi názormi na život, umenie a prácu, ale aj so zážitkami z ciest. Na záver premietol prezentáciu z Filipín, kde okrem iného videl aj krvavé rituály dobrovoľného bičovania a ukrižovania desiatok ľudí.
Dostal Oscara
Miloša Bubána, rodáka zo Smoleníc, spovedali spovedali Oľga Csákayová a jeho dlhoročná priateľka, výtvarníčka Ivett Axamitová. jeho dlhoročná priateľka – výtvarníčka Ivett Axamitová. Prezradila na neho, že je azda jediným lekárom, ktorý je na televíznej obrazovke už viac ako 30 rokov. Relaxuje na dobrodružných dovolenkách, pri dobrej knihe a zaujímavých dokumentoch. Miluje letiská a lietadlá – priatelia o ňom s úsmevom hovoria, že už pri vstupe na letisko zažíva prvý orgazmus, potom to pokračuje v lietadle. Netrpí depresiami - vďaka dovolenkám a nákupom, zaťažený je najmä na topánky. Svoju priateľku na nákupoch v Miláne vraj hneď v prvý deň zničil tak, že mala krvavé nohy a mohla chodiť len v papučiach.
Miluje divadlo a výtvarné umenie. Nechýba na výstavách svojich priateľov i na premiérach v DAB, na ktoré ho pozýva jeho kamarátka Eva Pavlíková. Dokonca sa ocitol aj v jej one woman show Skok z výšky – zahral si opitého moderátora. S Nitrou ho viažu aj rodinné vzťahy – z nášho mesta pochádzala jeho švagriná. Po prvýkrát bol v Nitre v roku 1980 na krste svojho synovca.
Energiu si moderátor nabíja sedením pri krbe alebo pálením sviečok. Ľudia ho vraj radi vyhľadávajú, lebo je pre druhých takou chodiacou nabíjačkou. „Miloš je úžasný lekár, moderátor aj cestovateľ, ale podľa mňa je to v prvom rade úžasný človek. Preto som jeho priateľkou už dlhé roky,“ zdôraznila Ivett Axamitová. V závere stretnutia mu ako prejav úprimného priateľstva darovala súkromného Oscara z vlastnej umeleckej dielne.
Každé tri mesiace cestuje
Vo svojom živote je Miloš Bubán na „striedačku“ lekárom, moderátorom i cestovateľom. Všetko sú to podľa neho spojené nádoby, ale v prvom rade sa cíti byť najviac doktorom. „Najdôležitejšie je pre mňa poslanie lekára, tomu venujem aj najviac zo svojho života. Cestovanie a moderovanie sú moje veľké koníčky, ktorými si kompenzujem stres z náročnej práce gastroenterológa v Železničnej nemocnici a poliklinike v Bratislave,“ hovorí Bubán, ktorý šesť rokov robí na plný úväzok aj v TA3. Každú nedeľu moderuje vlastnú reláciu Zdravie.
Ako na ne neho Ivett Axamitová prezradila, nemocnicu má blízko domu, takže okolo 7. h ráno je už v ordinácii. Tak skoro s ním však nie je reč, preto je pri vyšetrovaní prvých pacientov ticho. Neskôr práve naopak. Keby vraj nemal starostlivú sestričku, s pacientom by predebatil aj hodinu-dve. Je schopný každému podrobne vysvetľovať jeho zdravotný problém, dokonca ho aj graficky znázorniť.
Po príchode z práce si energiu, ktorú mu odčerpali pacienti, dopĺňa počúvaním hudby, relaxom pri sviečkach či návštevou divadla. A každé tri mesiace cestou do zahraničia, kde sa na rozdiel od Slovenska dokáže „odstrihnúť“ od mobilu aj internetu.
V ordinácii hral sám seba
Byť hlásateľom či moderátorom Milošovi Bubánovi paradoxne nikdy nenapadlo. Bola to skôr náhoda, ktorú stopercentne využil. Ako malý rád recitoval, hrával aj v ochotníckom divadle. „Páčilo sa mi to. Keď má človek v sebe kus exhibicionizmu, prečo by to nepredal? – spomína Bubán.
„Keď som raz na internáte našiel oznam, že hľadajú v televízii externého hlásateľa – moderátora, prihlásil som sa. Bolo to v roku 1981, konkurz sme vyhrali traja – ja a dve dievčatá. Potom sme chodili na hodiny špeciálnej prípravy, na starosti nás mala hlásateľka Elena Galanová. Teraz 26. novembra bolo presne 30 rokov, čo som sa začal hlásiť v Slovenskej televízii.“
Skalní televízni diváci mohli Bubána zažiť aj ako herca – v dvoch častiach seriálu Ordinácie v ružovej záhrade si zahral sám seba.
Bol v 86 krajinách
Veľkou vášňou Miloša Bubána je cestovanie – doposiaľ navštívil už 86 krajín, ale krížom-krážom prešiel aj Slovensko. „Zistil som, že som asi trochu Róm a trochu Kelt, tá krv je nejaká pomiešaná, neobsedím na jednom mieste, stále musím niekde chodiť,“ žartuje Miloš Bubán. Zážitky z ciest mu okrem iného pripomínajú desiatky magnetiek na chladničke. Cestovať začal po skončení vysokej školy, intenzívnejšie po revolúcii. Dohovorí sa česky, rusky, anglicky, francúzsky, a keď treba, aj rukami-nohami.
„Moja prvá cesta ako malého chlapca smerovala do Drážďan, potom som bol v Budapešti. Ako gymnazista v Trnave som so zborom Cantica nova pochodil po Juhoslávii aj Poľsku. A potom som sa rozcestoval, už som bral rad-radom krajiny, v ktorých som nebol.“
Za svoju najväčšiu exotiku ráta cestovateľ ostrov Vanuatu a Novú Kaledóniu, kde sa bežne nechodí na dovolenky. Keďže bol vtedy v Austrálii, loďou si „odskočil“ aj tam. Navštívil tiež Patagóniu, Namíbiu, Keňu, Tanzániu, Island, Nepál, Austráliu, Kambodžu, Vietnam, Thajsko, Indiu, Srí Lanku, Indonéziu, krajiny Strednej i Južnej Ameriky...
„Štáty v Európe navštevujem viac-menej na vlastnú päsť, ale do krajín, v ktorých až tak nie sú rozvinuté služby, idem radšej s cestovkou – či už sám alebo s partiou,“ povedal Bubán. Na otázku, ku ktorej krajine sa viažu jeho najsilnejšie zážitky, nevedel jednoznačne odpovedať.
„Pre mňa je silný zážitok každý deň v každej krajine. Ale možno najintenzívnejšie pocity prežívam, keď už idem domov,“ smeje sa moderátor. „Keď sa napríklad vraciam z Ameriky, z New Yorku je to posun nejakých šesť hodín, no ja mám dojem, že je to 60 rokov. Rád sa domov vraciam, pretože tu žijem, mám tu, rodinu, priateľov, ale nie vždy som šťastný, že je to tu také aké je, lebo viem, že by to mohlo byť oveľa lepšie. A to ma na tom najviac trápi. To je však dávny problém Slovenska a myslím, že ešte aj dlho zostane. Spolieham sa však, že to mladé generácie zmenia.“
Chrobáky nezjedol
Pri cestách Miloš Bubán, samozrejme, ochutnáva aj kuchyňu tej-ktorej krajiny. On je skôr však európsky typ, dáva prednosť mediteránnej – talianskej a francúzskej strave. „Ostatné „koštujem“ len preto, aby som mal dotyčnú krajinu aj na jazyku. Zrejme najexotickejšie, čo som doposiaľ ochutnal, bolo pečené morské prasiatko v Peru a jedovatá ryba fuga v Japonsku. Bol to adrenalín, ale, našťastie, prežil som to,“ spomína na kulinárske zážitky.
„V Kambodži priamo na ulici predávali rôzne druhy veľkých chrobákov. Aby ma predavačka navnadila, elegantne olúpala krovky, odtrhla nožičky a pochrúmala ho. Mňa však nepresvedčila, hoci hmyz má byť kvôli bielkovinám jedlom budúcnosti. Pane bože, len aby som sa toho nedožil...!“
Vianoce na Novom Zélande
Za najväčšia životné bohatstvo považuje Bubán duchovné vzdelanie. Je podľa neho obohacujúce, inšpirujúce, vzrušujúce. „Asi aj preto tak rád cestujem, je to také pohodlnejšie vzdelávanie, lebo keď niečo vidíte na vlastné oči, je to úplne iné, ako keď o tom len čítate alebo vidíte na fotkách. To, že to človek autenticky prežíva, vidí, ohmatá si, ovonia, je skutočný zážitok,“ konštatuje cestovateľ.
Rád číta cestopisy a pozerá dokumentárne filmy, ktoré ho inšpirujú, kam by mohol ísť nabudúce. Najbližšie odchádza na Nový Zéland, kde strávi Vianoce, a odtiaľ odletí na Cookove ostrovy. „Nebudú to moje prvé sviatky mimo domova - prvý raz som Vianoce oslávil vlani v Sydney u priateľky – výtvarníčky slovenského pôvodu. Keď ešte žila mama, sviatkoval som ňou, alebo som mával služby v nemocnici,“ dodal cestovateľ, ktorý k tejto vášni zlákal už mnohých priateľov.
Lekár, moderátor a cestovateľ dostal od dlhoročnej priateľky Ivett Axamitovej súkromného Ocsara z jej dielne.
Miloš Bubán v Namíbii s dievčatami kmeňa Himba.
V Peru v známom Machu Picchu.
Fotka z jednej z početných plavieb po ostrovoch Karibiku.
Pri monolite Uluru v strede Austrálie.
V Patagónii. FOTKY: ARCHÍV M. B.