Nevesty sa vždy nevydávali len v bielych šatách. A snubné prstene neboli vždy len z drahých kovov.
NITRA. Všeličoz históriesvadiebv minulosti sa môžete dozvedieť na výstave Spoločnou cestou.Do konca roka je sprístupnená v Ponitrianskom múzeu. Návštevníci tu môžu vidieť svadobné šaty neviest a ženíchov, rukavičky, závoje, venčeky, topánky a kytice, ale aj svadobné fotografie, albumy, oznámenia či svadobné dary.
Móda z časopisov
Výstava je prevzatá z Tekovského múzea v Leviciach, kde ju v lete uviedli pod názvom Kým nás smrť nerozdelí. Exponáty z tejto výstavy tvoria podstatnú časť, ostatné pochádzajú z depozitu Ponitrianskeho múzea.
„Najstarším exponátom z odevov sú secesné svadobné šaty, ktoré majú 112 rokov. Sú zbierkovým predmetom nášho múzea, boli ušité salóne v Bratislave. Sú tylové s čipkovými aplikáciami, skladajú sa zo živôtika a sukne s vlečkou. Zaujímavý je aj závoj z bruselskej čipky či svadobný venček z roku 1916,“ predstavuje výstavu jej kurátorka Vlasta Babčanová z Ponitrianskeho múzea.
„Najstaršou z fotografií je originálna svadobná snímka z roku 1872, na ktorej sú mladomanželia Zlatica Csenkey a Eduard Kozmovský z Nitry.“
Predstavu o tom, ako sa v priebehu desaťročí vyvíjala svadobná móda, ponúkajú napríklad reprodukcie kresieb z módnych časopisov z druhej polovice 19. storočia. Nie vždy sa nevesty vydávali v bielom – mávali šaty rôznych farieb, nosili krinolíny, závoje boli dlhé tylové, venčeky z perzského orgovánu a pomarančových kvietkov.
Ďalšou etapu módy boli tzv. turníry – v týchto šatách je postava ženy spredu rovná, štíhla, vzadu je sukňa vypodložená. Ďalšie kresby dokumentujú parížsku módu z 20. rokov 20. storočia, kedy sa už nenosili korzety.
Súčasťou oblečenia nevesty boli v minulosti aj napríklad jemné batistové vreckovky, často s čipkou či vyšitým monogramom. V 19. storočí nevestám nechýbal aj vejár, napríklad z bruselskej čipky.
Nevesty v čiernom
„V jednom z albumov z roku 1880 môžeme vidieť nevestu v tmavých šatách, ale už s bielym závojom. Vystavené sú tu aj čierne šaty – aj keď nie sú svadobné, dokumentujú istý zvyk. Keď sa v rodine stala smutná udalosť, niekto zomrel, a sobáš sa nemohol odložiť, neveste biele šaty prefarbili na čierne. Alebo sa konala tichá, skromná svadba,“ pokračuje Vlasta Babčanová.
„Svadobné kytice začali nevesty v rukách nosiť až v nejakých 70. rokoch 19. storočia. Predtým mávali malé kytičky zachytené na živôtiku alebo na páse.“
Korzetové eko šaty
Posledná z výstavných miestností dokumentuje už modernejšie svadobné tradície - svadobné i družičkovské šaty sú od 50. rokov 20. storočia až po súčasnosť. Dopĺňajú ich reprodukcie a originály svadobných fotografií od roku 1930 až podnes.
„Tu si ženy môžu pozrieť a zaspomínať na svadobnú módu a modely, podobné mali na sebe možno aj ony. Šaty boli krátke aj dlhé, plisované, hladké, z rôznych materiálov – brokátu, silónu, mušelínu, čipky a podobne. Takisto sa menila móda svadobných účesov či kytíc,“ popisuje kurátorka exponáty.
„Najaktuálnejší svadobný model pochádza z rúk študentky Kataríny Račkovej zo Strednej umeleckej školy Ladislava Bielika v Leviciach. Korzetové „eko“ svadobné šaty, ozdobené kvietkami z plastu, ušila ako svoju maturitnú prácu.“
Výstavu svadobných šiat dopĺňajú aj prípadné svadobné dary – obedový servis, príbory, kávový či čajový servis, poháriky s karafou a podobne. V jednej z vitrín je aj veno nevesty, ktoré si pripravovala už počas dievčenských rokov pred svadbou – vyšívané košele, uteráky, utierky či posteľná bielizeň.
Zaujímavosti z histórie svadieb
* Prvé zväzky medzi mužom a ženou boli o prežití. Sila spoločenstva bola v počte. Ženy sa unášali a kradli. Po únose musela byť žena čo najdlhšie držaná od príbuzných z dôvodu odplaty. Táto doba prešla vývojom a dnes sa nazýva svadobná cesta.
* Ak nebola nevesta unesená, bola použitá ako politický nástroj, často vymenená za majetok alebo tovar. Svadba zostala dlhé obdobie až do nedávnej minulosti výhradne synonymom obchodu – svadbou sa spájali rodiny, obchodné spoločnosti aj celé krajiny.
* Nevesty sa nesobášili vždy v bielom. Zvyk nosiť biele svadobné šaty má svoj pôvod v Anglicku - pre svoj sobáš s princom Albertom z Walesu si v roku 1840 princezná Viktória ako prvá zvolila čisto biele šaty. Krátko po nej sa v nevesty v celej Európe začali objavovať v bielych šatách. Po stáročia predtým nosili nevesty šaty širokej škály farieb a materiálov zodpovedajúcich ich spoločenskému postaveniu. Pre staroveké nevesty pestré šaty symbolizovali šťastie.
* V antickom svete sa verilo, že žila zo štvrtého prsta vedie priamo do srdca, preto bol tento prst vhodný pre svadobný prsteň.
* Svadobný prsteň býva obyčajne z drahých kovov – zlata, striebra, platiny. Niektorí dnes volia titan alebo aj tetovanie. V Egypte bol symbolom nehynúcej lásky rastlinný kruh okolo nevestinho prsta. Musel sa prečo často obnovovať. Neznamenal však vernosť, lebo starí Egypťania boli polygamisti. Jedinečné prstene mali na Blízkom Východe, kde boli často zložitou skladačkou.
Kurátorka výstavy Vlasta Babčanová pri najstarších šatách výstavy z obdobia secesie.
Najstaršou z fotografií je originálna svadobná snímka z roku 1872.
Svadobná móda z polovice minulého storočia.
Tieto čierne šaty síce nie sú svadobné, ale na výstave dokumentujú zvyk zafarbiť nevestine biele šaty načierno, ak sa svadba koná v čase smútku v rodine.
Svadobná móda z časopisov.
Svadobné ozámenia.
Kolorovaná svadobná fotografia. Nevesta je v ešte v kroji.
Svadobné fotografie z rôznych období.
Predmety vhodné ako dary mladomanželom.
Aktuálny svadobný model od študentky Kataríny Račkovej z Levíc. Korzetové „eko“ svadobné šaty sú ozdobené kvietkami z plastu.
Vernisáž výstavy bola spojená s módnou prehliadkou svadobných šiat. FOTKY: (ČE)
