Medzinárodný festival kultúry nepočujúcich priviedol do Nitry hostí z 12 krajín, odborníkov na tlmočenie posunkovej reči i nepočujúcich výtvarníkov. Výsledkom je výstava v Salóne Nitrianskej galérie.
NITRA. V nedeľu sa v Nitre skončil 6. ročník Medzinárodného festivalu kultúry nepočujúcich sv. Františka Saleského. Zúčastnili sa ho sluchovo postihnutí ľudia z dvanástich krajín Európy. Podujatie hosťom ponúklo výtvarné i divadelné umenie, ktoré búra bariéry v komunikácii počujúcich a nepočujúcich. Sekcie boli venované špeciálne deťom i dospelým. Bodku za festivalom dal slávnostný večer spojený s oceňovaním.
Tvorili umelci z troch krajín
„Súčasťou festivalu bola aj medzinárodná konferencia o tlmočení a tlmočníkoch posunkovej reči. Pozvanie na ňu prijali mnohé významné osobnosti, napríklad Marinela Salami, prezidentka Európskej únie tlmočníkov, nepočujúci europoslanec Ádám Kósa a ďalší hostia,“ hovorí Anna Šmehilová st. z Effety - Strediska sv. Františka Saleského, ktoré podujatie zorganizovalo.
Festival bol tento rok špecifický tým, že sa jeho súčasťou stal prvý ročník Medzinárodného maliarskeho sympózia nepočujúcich výtvarníkov.
„Bolo pre nich veľmi významné, keďže nič podobné zatiaľ nezažili. Obrazy štyroch nepočujúcich umelcov zo Slovenska, Česka a Poľska vznikali počas desiatich dní v duchovnom priestore refektára u františkánov. Ich diela sú vystavené v Salóne Nitrianskej galérie do 16. decembra. Témou bol svet nepočujúcich, myslím si, že sa im to podarilo výborne vystihnúť,“ skonštatovala Šmehilová.
Vystavujúci umelci sa zároveň stali lektormi, ktorí viedli umelecké workshopy pre nepočujúce deti. Snažili sa ich viesť a motivovať k ich vlastnému umeleckému sebavyjadreniu. Výsledkom spolupráce týchto dvoch komunít je výstava prác nepočujúcich detí v priestoroch mestského úradu.
Obraz so symbolmi Nitry
Prvého ročníka maliarskeho sympózia sa zúčastnili Stanislav Lubina z Nemšovej, Robert Milič z Brna a Agnieszka Kolodziejczak a Mirek Słedz z Poľska. Každý z nich svoj vnútorný svet pretavil do obrazov svojským, originálnym rukopisom. Ich tvorbu zhodnotila kurátorka Marta Hučková.
„Slovenskú výtvarnú scénu na výstave zastupuje nepočujúci umelec Stanislav Lubina. Je členom Spolku grafikov Slovenska, zúčastnil sa mnohých spoločných výstav doma i v zahraničí. Je autorom Svetovej zbierky prstovej abecedy, ktorá je vo svete unikátom, tvorí ju 105 prstových abecied pre nepočujúcich,“ uviedla Marta Hučková.
„Venujem sa voľnej a úžitkovej grafike, ex libris, ilustrácii, kresbe, mozaike i keramike. V Nitre sa predstavujem najmä linorytmi, ktoré sú pre moju tvorbu typické,“ hovorí Stanislav Lubina. „Jedným z obrazov vyjadrujem myšlienku, že vnímame nielen očami, ale aj posunkovou rečou. Druhé dielo je kombináciou symbolov Nitry – vidieť tu meč a gombík z veľkomoravského obdobia, renesančnú krstiteľnicu, náhrdelník v tvare polmesiaca, Monomachovu korunu, synagógu i kostolíky.“
Šil rukavice i zametal
„Agnieszka Kolodziejczak, ktorá v Poľsku pracuje s nepočujúcimi deťmi, fotografuje a píše poéziu, rada tvorí v technikách olej, akryl, pastel, decoupage i koláž, oslovujú ju motívy ako krajina, polia, dedina, mestská architektúra svet žien a detí. Počas sympózia vytvorila triptych s nitrianskymi motívmi pod názvom Neviditeľné ruky farebného ticha,“ pokračuje Marta Hučková.
„Jej rodák Mirek Słedz ako malý pri nešťastnom páde stratil sluch. Počas pravidelných hospitalizácií objav čaro pasteliek, začal kresliť a maľovať, jeho vášeň ešte viac podnietila nešťastná láska. Živil sa šitím rukavíc a prácou pouličného zametača, aby mal peniaze na živobytie a svoju záľubu. Už v 25 rokoch sa stal známym a uznávaným neprofesionálnym maliarom, dnes vystavuje po celom svete. V Nitrianskej galérii sa predstavuje žiarivo farebnými obrazmi s námetmi z cirkusového prostredia, z Nitry i s tematikou sluchu.“
Český nepočujúci maliar Robert Milič je súčasne hercom, lektorom českého znakového jazyka i porotcom na fotosúťažiach. K vážnejšiemu záujmu o výtvarné umenie ho podnietilo štúdium odevnej tvorby. Jeho cieľavedomosť ho priviedla až k štúdiu v ateliéri výchovnej dramatiky pre nepočujúcich na JAMU. Miličova tvorba nesie v sebe znaky rozprávkovosti, humorných prvkov, nevyhýba sa ani sakrálnej tematike.
Stanislav Lubina a jeho obraz so symbolmi Nitry.
Na sníme nepočujúci z Litvy a Nemecka tlmočia obsah obrazu pohybmi.
V pozadí diela Mireka Sledza. FOTKY: (ČE)
