S dcérami hráva v Tyjátri a s kľukou na flašinete

Práve robil plavčíka na nitrianskom kúpalisku, keď dostal pozvanie na konkurz na herca. Po „elévskej“ službe sa stal „komediantom“ na trvalý pomer a je ním v tom najlepšom zmysle slova dodnes - už viac ako 25 rokov.

NITRA. Nitrianskeho herca Ivana Gontka netreba nikomu zvlášť predstavovať. Okrem javiska Starého divadla ho Nitrania mohli vidieť v uliciach s vlastným marionetovým divadielkom či s flašinetom, známy je aj z televíznych inscenácií, filmov, seriálov a reklamy.

Čerstvý pätdesiatnik však o herectve vôbec nesníval. Nebyť roztržky s nadriadeným, možno by bol dnes vysokou vojenskou šaržou či politikom.

Vojakom nezostal

„Otec bol stavbár a mňa skôr lákala táto profesia – akurát že som chcel byť stavbárom v zime a v lete hokejistom, aby som vlastne nemusel nič robiť,“ smeje sa herec, rodák z Partizánskeho.

Ako tínedžer sníval o tom, že bude študovať kartografiu, geografiu alebo biológiu. Nakoniec sa to vyvŕbilo tak, že sa stal študentom Párovského gymnázia a po ňom sa prihlásil na vtedajšiu vojenskú politickú akadémiu Klementa Gottwalda v Bratislave. Bolo to vtedy prvýkrát, čo táto škola brala aj chlapcov z civilných škôl, nielen vojakov z povolania.

„Bola to výborná škola, naučila ma vyznať sa v ľuďoch – aspoň čiastočne, lebo človek postupom času zistí, že do nich aj tak úplne nevidí,“ konštatuje Gontko.

„Rok po skončení školy som požiadal o odchod do civilu. Nasledoval kolotoč kádrových pohovorov, počas ktorých ma nútili, aby som žiadosť stiahol. Po konflikte s istým veliteľom som sa ocitol na psychiatrickom oddelení vojenskej nemocnice v Plzni. Komisia ma vďaka láskavému pochopeniu primára uznala trvale neschopným vojenskej služby a mohol som odísť do civilu.“

So súborom cestovali

Po získaní „slobody“ si Ivan Gontko začal hľadať zamestnanie. Keďže trochu koketoval s divadlom, skúšal šťastie v tomto prostredí. Dal si žiadosť na miesto technika do vtedajšieho Bábkového divadla a Divadla Andreja Bagara.

„Privyrábal som si ako plavčík na kúpalisku, keď ma z bábkového divadla pozvali na konkurz na herca. Tak som si pripravil prednes a hereckú etudu, vzal gitaru a šiel som. Zobrali ma na jeden rok ako eléva, po roku som dostal trvalý pracovný pomer a s „odskokom“ na krajský úrad som v Starom divadle Karola Spišáka už vyše 25 rokov.“

Začiatky vôbec neboli ružové. Nitrianske bábkové divadlo vtedy ešte nemalo vlastnú scénu – zhruba do roku 1993 súbor cestoval a hral po celom Slovensku, najmä západnom. „Do divadla som nastúpil spolu s Romanom Valkovičom a Oľgou Schramekovou, neskôr prišli ďalší kolegovia, ktorí omladili náš herecký súbor,“ spomína Gontko.

Úspech aj vďaka ilúzii

Ivan Gontko má na konte desiatky postáv, všetky hral rád, bavilo ho herecky sa popasovať s každou. „No mimoriadne rád som mal predstavenie Zvonček a Bambuľka, ktoré sa dočkalo vyše 400 repríz. V tejto klauniáde ma vlastne nebolo vidieť, robil som animácie predmetov a asi len päťkrát som sa bol s kolegami Oľgou Schramekovou a Rudom Kratochvílom na scéne pokloniť. Inscenácia však absolútne fungovala vďaka ilúzii, deti ju milovali. Škoda, že s tento projekt neobnovil s novými, mladými hercami,“ popisuje Gontko.

„Veľmi úspešné predstavenie je aj Danka a Janka, ktoré má za sebou vyše 60 repríz. Najbližšie ho hráme tesne pred Vianocami 19. decembra. V rozprávke stvárňujem niekoľko postáv – som mužíček z budíka, strašidlo Gevenducha či hovoriaci strom. Svieža a vtipná inscenácia, v ktorej so mnou hrajú Danica Hudáková a Oľga Schrameková, je u detí veľmi obľúbená. Rovnako rád mám aj nadčasový príbeh O psíčkovi a mačičke, kde robím uja Čapka.“

Okrem spomínaných predstavení hrá herec aktuálne aj v inscenáciách Zabudnutý čert, Lakomstory, Slovenský betlehem a v hre pre starších divákov Absolvent.

S marionetami na cestách

Autorským projektom Ivana Gontkaje tradičné marionetové divadlo Tyjátr. Pred dvoma rokmi ho uviedol premiérou hry Herkules alebo dobytie pekla. S týmto predstavením sa zúčastnil aj na medzinárodnom festivale Letní letná v Prahe či v Strážnici na Morave, hral ho aj počas Divadelnej Nitry a v parku v rámci kultúrneho leta. „Ide o iluzívny spôsob vodenia bábok, hlasom ich oživuje jeden bábkár. Hru hrávam aj s mladšou dcérou Rebekou, ktorá študuje na Párovskom gymnáziu. Niekedy v ňom „asistuje“ aj staršia dcéra Ivana, študentka bábkovej scénografie na DAMU v Prahe,“ hovorí Gontko. „Chceme naštudovať aj ďalšie predstavenie Don Šajn, len treba zohnať peniaze.“

K marionetovému divadlu sa Nitran dostal vďaka Antonovi Anderlemu, významnému slovenskému bábkarovi, ktorého umenie vždy veľmi obdivoval. Pôvodne chcel toto predstavenie pripraviť v súbore Teatro Tatro, ale napokon z toho zišlo, a tak sa do naštudovania pustil sám v spolupráci s Jurajom Hamarom, súčasným riaditeľom SĽUK-u. V septembri 2013 s ním plánuje v Banskej Bystrici zorganizovať ďalší ročník medzinárodného festivalu tradičného bábkového divadla Anderleho Radvaň.

„Jukebox“ z Nemecka

Ďalším úletom Ivana Gontka je flašinet. Nitrania ho s ním moli vidieť počas Divadelnej Nitry aj vo Vianočnom mestečku. Nitran zorganizoval aj Flašinetiádu – 1. stretnutie flašinetárov na Slovensku s cieľom dostať Slovensko na flašinetovú mapu sveta. Na Donovaloch – v rozprávkovej dedine Habakuky – sa stretlo deväť hráčov na tento nástroj z troch krajín.

Drevený, krásne pomaľovaný „jukebox“ vyrobili pred 130 rokmi v Nemecku. „Pred 2. svetovou vojnou ho kúpila česká komediantská rodina, ktorá kočovala s bábkovým divadlom, kolotočmi, verklíkom aj týmto flašinetom. Po vojne im to zatrhli, tak s tým prestali. Pred rokmi sa do kočovania opäť pustili ich potomkovia, ale dlho ich to nebavilo. Flašinet som od nich kúpil pred takmer tromi rokmi.“

Nástrojové zloženie je pôvodné aj o niečo vylepšené, obsahuje napríklad xylofón, basový bubienok, malý bubon, činel a 30 organových píšťaliek. Na výber je 50 rôznych melódií, ktoré sa rozozvučia otáčaním kľuky.

Sobotné čítačky

Možno málokto vie, že Ivan Gontko je predsedom slovenskej sekcie medzinárodnej bábkarskej organizácie UNIMA, ktorá zastrešuje 138 krajín. Pod jej hlavičkou spolu s OZ Bratislavský Gašparko získali priestory v hlavnom meste v zrekonštruovanom meštianskom dome. Zriadili tu maličkú divadelnú sálu, v ktorej sa hrávajú predstavenia pre najmenšie deti, predajňou bábok a výstavné priestory, v ktorých malo svoju výstavu aj Staré divadlo Karola Spišáka. Herca veľmi mrzí, že pre takýto projekt sa mu nepodarilo získať priestory v nitrianskom parku a rozšíriť tak ponuku programov pre deti na celý rok. „Doma asi naozaj nikto nie je prorokom. Je smutné, že viac pochopenia nachádzam pre podobné aktivity v Bratislave či v Banskej Bystrici. Na škodu nitrianskym deťom...,“ dodáva.

Ivan Gontko patrí ku generácii, ktorá vyrastala na knihách. Vášeň pre čítanie sa herec snaží vzbudzovať v deťoch prostredníctvom sobotných verejných čítaní v Libresse na Kupeckej ulici. „Deti počúvajú, rozmýšľajú, pýtajú sa, a to je dôležité. Divadlo a tieto čítačky mi spolu s flašinetom dobíjajú baterky - keď vidím spätnú reakciu, viem, že to čo robím, má význam,“ uzavrel Ivan Gontko.