Pred dvoma rokmi sme na stránkach MY novín priblížili rybársku záľubu Roba Ráka, vychýreného futbalového kanoniera. V Nitre máme ďalšieho strelca, tentoraz v hokeji, ktorému sa výnimočne darí. Predstavte si - najlepší strelec extraligy Roman Tománek má rovnaký koníček. K chodeniu na ryby sa dostal prirodzene ešte v detstve, jeho otec aj dedo boli vášniví rybári. „Pamätám si, ako ma otec budil ráno o štvrtej, ako sme chodili na preteky, snažili sme si nájsť čo najlepšie miesto, odhadovali, kde budú ryby brať,“ zaspomínal hokejový kanonier na svoje rybárske začiatky. Tie sú tak dávno, že svoju prvú rybačku si už nepamätá. Neskôr si dal od rýb na chvíľu pokoj, kvôli hokejovým povinnostiam na to nebol čas. Aj tak však vždy v lete po príchode domov vybehli s priateľmi aspoň na chvíľu k vode.
Vo dvojici s Vosátkom
Potom ale prišlo pôsobenie v hokeji pod Zoborom, kde našiel rodák z Považskej Bystrice ďalšieho rybára v osobe obrancu Luboša Vosátka. „Tu v Nitre sa nám naskytla príležitosť si zachytať. Dostali sme povolenky od výstaviska Agrokomplex, za čo sme veľmi vďační. Tam teraz chodíme s Lubošom chytať najčastejšie,“ pokračoval Tománek. „Nechytáme však iba tam. V okolí Nitry je pomerne dosť rôznych aj menších jazierok, kde sa dá príjemne zrelaxovať.“ Práve vyčistenie hlavy je pre krídelníka najväčším pozitívom rybačky. „Pre mňa je to hlavne o oddychu, o relaxe. Samozrejme, snažím sa nájsť si miesto, kde by mohli ryby brať. Nijako špeciálne sa na to ale nepripravujem. Keď je ryba hladná, zje všetko a hoci- kde. Vôbec ma ale nehnevá, keď ryby neberú. Je to hlavne o regenerácii. Keď ste doma, vždy sa nájde nejaká práca alebo povinnosť. Keď už som raz na tých rybách, tak mám od všetkého pokoj a oddychujem,“ vysvetlil.
Pochutili si aj spoluhráči
„Každý má svoj druh relaxu. Niekto chodí do kina, iný sa chodí prechádzať. Ja rád chodím k vode, kde si viem oddýchnuť. Stačia mi tri-štyri hodinky, posedím si, vypnem a idem domov. Je tam pokoj, pekná príroda a to mi stačí,“ dodáva Roman Tománek, ktorý nemá problém úlovok doniesť aj do kabíny pre spoluhráčov. „Väčšinou púšťam chytené ryby späť do vody. Keď sa mi však podarí uloviť nejaký pekný kus alebo zubáča, tak ho zoberiem rodine, ktorá si na rybách pochutí. Ale aj kamarátom do šatne, či Mirovi Kováčikovi, Marekovi Mašlonkovi alebo ostatným chalanom. Zopár som im podonášal,“ povedal kanonier. Aj napriek voľnejšiemu poňatiu záľuby sa však môže Roman pochváliť aj zaujímavými úlovkami. Tie sa mu podarilo chytiť už za pôsobenia v Nitre. Jeho najvzácnejším kusom je 120-centimetrový jeseter, nedávno k nemu pribudol 80-cm zubáč. Paradoxne však hokejista na ryby veľmi nie je. „Rád si dám rybu na Vianoce, inak ich veľmi nejem. Je s nimi veľa babračky,“ vysvetľuje Tománek.
Roman Tománek s úlovkom.
V noci „chytil“ ježka
Pri otázke o výstroji a koľko do nej investoval, dostaneme pohotovú odpoveď. „Nie sú to žiadne extrémy. Nefajčím, ušetrím teda na cigaretách, nemám hracie konzoly, čiže nemusím do nich kupovať hry. Radšej dám tie peniaze do rybárčenia,“ reagoval s úsmevom na tému, o ktorej by zasvätení dokázali rozprávať hodiny.
Rovnako zaujímavou témou je pre rybárov aj nočná rybačka. Aj keď Roman chytá väčšinou počas dňa, vyskúšal si zaloviť aj v noci. „Veľmi nechodím cez noc. Cez leto sme boli chytať aj s priateľkou u nás v Považskej Bystrici a zostali sme aj cez noc. Ryby síce nebrali, ale skôr som vtedy obdivoval, ako žije príroda v noci, boli sme pod horou na Váhu a bolo to tam krásne. Prišiel nás tam pozrieť aj ježko a keď už ryby nechceli, z krmiva si dal aspoň on,“ úsmevne uzavrel Roman Tománek.
