GOLIANOVO. Dve približne stopäťdesiatkilové prasiatka dala dole zohratá partia chlapov v Golianove. Za pár hodín boli z prasiat už len chutne vyzerajúce kúsky, z ktorých na obecnej zabíjačke pripravovali tradičné dedinské pochúťky.
Výrobky z nich si za symbolickú cenu mohli kúpiť miestni obyvatelia. Na obecnej zabíjačke a následnej zábave sa ich v kultúrnom dome otočilo niekoľko stoviek.
V Golianove to bol už šiesty ročník zabíjačky, ktorý pripravila samospráva. „Išlo nám hlavne o to, aby sa ľudia mali kde stretnúť a podebatovať si. Tí starší si zaspomínali ako to bolo kedysi, keď na každom dvore chovali najmenej jedno prasiatko a pre mladých bola zabíjačka preto, aby vedeli, ako sa kedy žilo a aby si uvedomili, že nie všetko, čo majú na tanieri, je len z hypermarketu,“ povedal starosta Ľuboš Kolárik. Spomenul, že vidiek kedysi žil zabíjačkami – ľudia sa navštevovali a nosili si takzvané výslužky. Obdarovávali nimi široké príbuzenstvo a tieto dary sa im neskôr vrátili, keď mali zabíjačku príbuzní, susedia či známi.
Samospráva zakúpila dve približne 150-kilové prasatá od miestneho občana Paľa Kitáša. Na ich zabíjaní a spracovaní sa podieľalo niekoľko miestnych obyvateľov. Kým chlapi robili fyzicky namáhavejšiu robotu, ženy sa nadreli pri varení a dopracovaní mäsa.
Majstri tentoraz nepoužili žiadnu elektrinu na omráčenie prasiat, zabili ich 'starým' systémom - kladivom po hlave. „Padne, necíti nič, žiadnu bolesť. Potom sa pichne a stečie z krvi,“ opisuje zabíjačku Stanislav Majerčík. „Neboli žiadne problémy, sme zohratá partia, je nás tu dvanásť chlapov a každý vie, čo má robiť,“ dodal.
Miroslav Šiller spomína, že v minulosti to nebolo také jednoduché ako dnes, keď sa na omráčenie prasiat najčastejšie používa elektrina. „Kedysi sa strieľalo, aj sa niekedy netrafilo, alebo sa zle trafilo a prasa utekalo,“ pousmeje sa.
Chlapi pracovali uplynulý víkend v mínusových teplotách. Nezdalo sa, že by to niekomu prekážalo. „Zažili sme na zabíjačkách aj silnejšie mrazy,“ povedal Miroslav Šiller.
Prasatá po zabití opálili, oškriabali, vyčistili a umyli. Potom ich zavesili na trojnožku, kde ich rozobrali na jednotlivé kusy. Ako predjedlo mali chlapi mozočky, prvý produkt zo zabíjačky boli varené pečienky. K nim postupne pribúdali ďalšie tradičné pochúťky – podbradok, hurky, žobrácka kaša, pečené mäso, kapustnica.
Výrobky si obyvatelia mohli za symbolický peniaz kúpiť. Financie z takto získaných prostriedkov použije samospráva na nákup hrncov do kultúrneho domu.
