ŠAĽA. Niektoré školy odsúhlasili, že v polovici školského roka neuzatvoria žiakom známky. Sú tiež ochotné obnoviť začiatkom budúceho roka štrajk škôl. Či sa do bojkotu známok respektíve nových protestných akcií zapoja aj šalianske školy, je zatiaľ otázne.
Vedúci Spoločného školského úradu v Šali Michal Vrbovský to však nepredpokladá, keďže ani účasť počas novembrového neobmedzeného štrajku nebola v meste vysoká. Neohodnotenie žiaka by zase znamenalo porušenie školského zákona.
Zmena delenia normatívov
Učiteľom základných a stredných škôl a nepedagogickým zamestnancom sa od januára zvýšia tarifné platy o päť percent, o päť menej ako požadovali odborári. Vláda však avizovala, že viac prostriedkov nemá. Učiteľom tak má po novom pribudnúť 50 až 60 eur.
Priemerný plat pedagogických zamestnancov v Šali bol za prvé tri kvartály podľa Michala Vrbovského na základných školách 760 eur, škôlkach 678 eur, základnej umeleckej škole 684 eur, v školskom klube detí 548 eur a centre voľného času 730 eur. Vo výpočte nie sú zahrnuté koncoročné odmeny, po nich suma stúpne zhruba o 40 eur.
„Učitelia zvýšenie platov určite privítajú, len neviem, ako sa k tomu postavia ďalší pedagógovia, keďže sa to nedotkne vychovávateliek a ani materských škôl,“ povedal šéf spoločného školského úradu.
Učiteľom by mali podľa vlády stúpnuť platy aj na základe zmeny delenia normatívov určeného na mzdové prostriedky. Z nich mohlo ísť doteraz na platy pedagogickým zamestnancom iba deväťdesiat, nie sto percent. Zvyšných desať percent zo sumy mohla škola použiť inak.
„My dávame pre školy na osobné náklady viac ako 100 percent, pretože tam, kde to nevychádza, to musíme presunúť cez prevádzkové náklady. Napríklad Bernolákovej škole sme k osobným nákladom dali 15-tisíc eur, inak by nemali na výplaty.“
Peniaze na záujmovú činnosť pôjdu obciam
Vláda schválila novelu nariadenia, ktorá určuje koeficienty pre prideľovanie finančných prostriedkov pre obce a mestá z podielových daní pre oblasť školstva. Z nich samosprávy schvaľujú rozpočet aj pre materské školy, základnú umeleckú školu, centrum voľného času, školské kluby detí a školské jedálne. Prepočítavané koeficienty sa znížili takmer pre všetky tieto kategórie.
„V praxi to napríklad znamená, že na škôlkara budú dotácie znížené o 150 eur na rok, celkove pre naše mesto to bude v roku 2013 o 114-tisíc eur menej ako podľa doterajšieho nariadenia. V ZUŠ je to menej o 12,5 percenta. Najhoršie je to v školských kluboch detí, kde je zníženie o 27 percent a v centre voľného času o 65,6 percenta, čo činí o vyše 246-tisíc eur menej,“ povedal Vrbovský.
Dodal, že kým doteraz dostávali tieto zariadenia financie priamo na členov, od nového roka dostanú samosprávy peniaze na počet detí od 5 do 15 rokov s trvalým pobytom v obci na záujmovú činnosť a obec rozhodne, na čo financie použije.
V meste je podľa neho z oficiálne evidovaných 1836 členov do 30 rokov, z toho viac ako 40 percent z okolitých obcí, na ktorých nedostane mesto priamo financie.
„Myslieť si, že obce budú dobrovoľne a uvedomele finančne prispievať na činnosť CVČ v meste alebo v susednej obci, je v súčasnej ekonomickej situácii utópia,“ poznamenal.
Pre školské kluby detí dostane obec peniaze na počet žiakov v škole bez ohľadu na to, či ho budú navštevovať.
„Z ekonomického hľadiska bude teda efektívne čo najmenej detí v kluboch detí alebo v centrách voľného času, pretože obec dostane financie, ale bude mať minimálne náklady. Ekonomicky najvýhodnejšie bude, keď pôjdeme do extrému, ak sa obe zariadenia nebudú prevádzkovať. Asi sa uplatní prax, že ak sa nepostaráme my, postará sa ulica,“ dodal Vrbovský.
