S futbalom začínal v Nitre, do sveta vykročil v roku 1926. Reč je o Rudolfovi Hanákovi. V jeho šľapajach kráčali rovnako slávni nitrianski rodáci Milan Lešický, Ľuboš Moravčík aj Michal Hipp.
Najlepšie roky v Nitre
Sedíme u Jozefa Hanáka, atmosféru meštianskeho domu v historickom centre Nitry umocňujú vysoké stropy aj dobové okná. Pri rozvoniavajúcej káve začne starý pán s nadšením rozmotávať klbko príbehu slávneho otca, prvého trénera slovenskej futbalovej reprezentácie Rudolfa Hanáka. O tatka prišiel, keď mal desať rokov - pri autohavárii. Kým jeho z auta vytiahli aj s mamou, otcovi a starkej už pomoci nebolo. Stodesiate výročie od narodenia Rudolfa Hanáka si jeho najbližší pripomenuli 7. decembra.
Rudolf Hanák je rodákom z Chynorian, ako si ale naňho vo svojich pamätiach spomína Dr. Štefan Valent, v medzivojnovom období ho najlepšie futbalové roky viazali k Nitre. Sem dochádzal za futbalom z Veľkého Cetína, kde býval s rodičmi. Za štúdiami odišiel v roku 1916 do Budapešti, kde pri vyššej obchodnej škole hral aj futbal. Syn dodnes ako najcennejšiu relikviu opatruje jeho preukaz člena Budapesti Torna Clubu. V roku 1922 narukoval do 1. ČsŠK Bratislava, ktorý založili českí zanietenci. „Po vojenčine dostal lepšiu ponuku so zamestnaním od maďarskej komunity v Bratislave, ktorá tam vtedy ovládala najlepší klub PTE,“ prehŕňa sa Jozef Hanák v spomienkach. Pamäť mu slúži výborne, keď ho počúvate, nehádali by ste mu 82 rokov.
Mužstvo futbalistov AC Nitra z 30. rokov minulého storočia.
Francúzske vábenie
Z Bratislavy bolo bližšie na medzinárodné zápasy, tak si Rudolfa Hanáka všimli francúzski šíbri. Dobré meno si v začiatkoch urobil v FC Mulhouse, láska ho ale vábila domov. Zasnúbil sa žene aj futbalu. Tak sa aj ocitol v Nových Zámkoch, kde si Slováci založili vlastný klub Slovan, aby sa mohli merať s okolitými maďarskými súpermi. To už Hanák dirigoval mužstvo ako hráč aj tréner. Až do roku 1930, kedy svoje kroky nasmerovali s manželkou späť do Francúzska. FC Mulhouse priviedol v roku 1935 k titulu majstra Alsaska. To bol v tej dobe obrovský úspech, Francúzi mu vyplatili na ruku prémiu tisíc frankov. Časopis Sport Alsacien mu venoval veľký článok. Vymenúva úspechy, ktoré Hanák vykonal pre alsaský futbal a ako jeho klub postupoval z roka na rok. Trénoval pritom nielen prvé mužstvo, ale i dorast. Za jeho pôsobenia dobyli jeho zverenci sedem titulov!
Chýr o charizmatickom Slovákovi sa šíril ďaleko. FC Troyes, klub neďaleko Paríža, angažoval Hanáka do profesio- nálnej medzinárodnej súťaže. Dvojročný angažmán naplnil. Písal sa rok 1938, keď prijal ponuku SK Baťa Zlín, ktorý priviedol k postupu z moravsko-sliezskej divízie do kvalifikácie o ligu. „Šéfom klubu tam bol bývalý rozhodca, nejaký Krist, chcel mu diktovať zostavu, tak sa mu otec poďakoval,“ líči Jozef Hanák živo udalosti spred viac ako sedemdesiatich rokov.
Štadión vo francúzskom Mulhouse, kde pôsobil Rudolf Hanák.
Návrat domov
Mníchovský diktát rozdelil južné Slovensko, Slovenský šport z 8. októbra 1939 píše, že Hanákova dedina pripadla Maďarsku. Z Nových Zámkov sa tak sťahoval do Nitry, oživil tu prácu výboru, zaktivizoval viaceré zložky a zakrátko dostal ponuku na post zväzového kapitána. Tak sa vtedy oficiálne volala funkcia reprezentačného trénera. „Už pri poslednom medzištátnom zápase Slovensko - Nemecko robil Hanák dobré služby svojimi odbornými vedomosťami a práve preto SFS poverí ho dôležitou funkciou zväzového trénera. Slovenský futbalový šport dostáva teda v osobe Hanáka trénera, ktorý pre svoje nekompromisné slovenské stanovisko musel svoje odborné znalosti uplatňovať v cudzine. Dnes aj Hanák, práve tak ako každý dobrý Slovák, bude v službách slovenskej veci. A to je aj pre nášho Hanáka najvyšším uznaním,“ citujeme ďalej z novín Slovák. Pri Hanákovej premiére na reprezentačnej lavičke v roku 1939 prehralo Slovensko v Chemnitzi s Nemeckom 1:3, viac radosti si užil pri výhre 4:1 nad Bulharskom v Sofii.
Nešťastná havária
Futbalu zasvätil život. Osud to chcel tak, že práve cesta za futbalom sa mu stala poslednou. V Bratislave sa hral Štefánikov pohár, život reprezentačného trénera nečakane vyhasol pri Budmericiach po zrážke s ťažkým nákladným autom. „Slovenské národné mužstvo je dnes opustené. Rudi báči už nebude viac dirigovať útok spoza brány súpera, nebude dávať rady mladým vidieckym hráčom a nebude už robiť vyhľadávacie zápasy, aby získal mladé posily pre národný tím. Slovenská športová verejnosť a najmä slovenskí futbalisti budú určite dlho spomínať na svojho učiteľa, ktorý ich viedol na prvý víťazný boj v zahraničí. Kamarát Hanák, nikdy nezabudneme na tvoju nezištnú prácu a na tvoju veľkú lásku k slovenskému športu,“ tak sa s Rudolfom Hanákom lúčil Slovenský šport.
Život reprezentačného trénera Rudolfa Hanáka nečakane vyhasol pri Budmericiach po zrážke s ťažkým nákladným autom.
Lásku k futbalu dedia po meči
Hoci Rudolf Hanák nemohol formovať rast svojho syna Jozefa, ten aj napriek veľkej rane osudu zostal verný otcovej láske k futbalu. Akoby si ju v rodine dedili po meči. Tiež hral za Nitru a potom pôsobil dlhé roky aj ako tréner a neskôr i v rôznych zväzových funkciách. K trénerstvu sa už roky hrdo hlási aj jeho syn Rudolf, ktorý nesie dedkovo meno. V sobotu obaja z lavičky Výberu Západoslovenského futbalového zväzu dirigovali po boku Antona Dragúňa tím z najlepších hráčov v regióne na Vianočnom turnaji o Pohár primátora Nitry.
Rudolf Hanák bol priekopníkom slovenského futbalu vo Francúzsku. Po ňom sa tu až s odstupom 64 rokov presadil profesionálny hráč Ľuboš Moravčík v drese ASSE Saint Étienne. V nitrianskej trénerskej brázde pri štátnej reprezentácii pokračoval v Hanákových šľapajach Milan Lešický a aktuálne už aj Michal Hipp.
Jozef, syn Rudolfa Hanáka, na otca spomína s veľkou úctou. Vľavo Rudolf Hanák mladší.
