Ak by všetky písomností z archívu postavili k sebe od jeho sídla po Nitru, siahať budú až po hlavnú križovatku.
IVANKA PRI NITRE. Cirkevné matriky, z ktorých sa dá poskladať rodostrom, stále dominujú u tých, čo navštívia Štátny archív v Ivanke pri Nitre. Záujem o vypracovanie rodostromu majú domáci aj ľudia, ktorí z krajiny emigrovali.
Štúdiom matrík v archíve sa dá zväčša dostať až do konca sedemnásteho storočia. Po rode sa vždy pátra najčastejšie po mužskej línii, pretože v nej je priezvisko vždy rovnaké. Rod sa dá vypátrať až osem generácií dozadu, ak je k dispozícii údaj o predkovi spred roka 1895. Od tohto roku sa totiž začali viesť štátne matriky a dovtedajšie cirkevné prestali byť oficiálne uznávané, hoci sa naďalej písali.
Našli babku Audrey Hepburn
Ľudia nájdu v archíve aj rodostromy významných osobností, ktoré ovplyvňovali naše dejiny. Dá sa tu napríklad zostaviť rodostrom celého Dubčekovského rodu, údaje o Štúrovi aj Jankovi Kráľovi. Archivári však verejnosti vďaka zadokumentovaným listinám priblížia aj život politika Milana Rastislava Štefánika, vynálezcu elektromotora Štefana Aniána Jedlíka, či psychoanalytika Leopolda Szondi-Sonnenscheina, ktorého odborníci radia medzi Freuda a Junga. Raritkou z archívu je napríklad zistenie, že svetoznáma herečka Audrey Hepburn mala predkov z nášho regiónu, jej stará mama bola z Kovariec.
„V poslednom období okrem vytvárania rodostromu narastá záujem o dejiny obcí. Chodia sem nielen historici, ale aj laickí nadšenci, ktorých to jednoducho zaujíma,“ hovorí Šarlota Drahošová, riaditeľka archívu.
Osem kilometrov listín
Pod nitriansky archív, ktorý sídli v Ivanke pri Nitre, spadajú písomnosti z teritória od Komárna po Bojnice. Písomnosti, ktoré sa tu za tie roky nazhromaždili, majú dovedna osem kilometrov.
„Ak by sme postavili všetky škatule odtiaľto z Ivanky pri Nitre v smere do Nitry, prídeme až po nitriansku hlavnú križovatku,“ ilustruje Drahošová množstvo dokumentov, čo archív má. „Ročne máme prisúvaných najmenej sto metrov, závisí to napríklad aj od toho, koľko firiem zaniká a koľko nám štátna a verejná správa odovzdáva dokumentov,“ vysvetľuje riaditeľka.
Podľa nej sa nedá generalizovať typológia návštevníka archívu. Kým niekoho zaujíma zdravotníctvo, iný prahne po konkrétnych priemyselných výrobkoch a ďalšieho zaujímajú matriky.
„Zoberte si napríklad Lodenice Komárno – to bol obrovský podnik a my sme prevzali všetky jeho dôležité písomnosti. Keď sa raz bude písať o lodiarenskom priemysle na Slovensku, tak informácie nájdete len u nás,“ povedala Šarlota Drahošová. Už teraz sa archívu ozval istý švédsky bádateľ. Má záujem o určité typy lodí, ktoré sa vyrábali v Komárne a ešte brázdia vody v Rusku. Archív má všetko o týchto lodiach, vrátane projektových výkresov.
Peter Keresteš s najstaršou listinou v národnom jazyku.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Najstaršia písomnosť v národnom jazyku
V archíve je aj vzácna listina, ktorou v roku 1609 Matej II. povýšil rod Skalických do šľachtického stavu či najstarší rodostrom Mórica Beňovského z Vrbového. Pozoruhodnou je aj najstaršia listina Slovenska v národnom jazyku, ktorou je dlžobný úpis Stibora zo Stiboríc a Beckova z roku 1422.
„V súčasnosti evidujeme aj vyše 500 stredovekých listín, 300 až 350 je v zachovaných origináloch, ostatné sú v odpisoch, ktoré sa vyhotovovali pri rôznych majetkovo-právnych sporoch,“ hovorí Peter Keresteš z archívu. Podstatná časť stredovekých listín je zachovaná na pergamene, ktorý pretrval až do 16. storočia. Vysvetľuje sa to tým, že papier bol spočiatku veľmi drahý, vyrábal sa v štátoch južnej Európy ako Francúzsko, Taliansko či Španielsko a na naše územie sa musel dovážať. Najstarší dokument na papieri v ivánskom archíve je z roku 1347.
Uložená v archíve je aj listina nitrianskej kapituly z roku 1393, v ktorej sa spomína kaplnka sv. Petra v Nitre. „Nachádzala sa v Hornom meste za hradbami, na mieste dnešného kostola sv. Petra a Pavla,“ dodal Keresteš.
