NITRA. František Kele má 76 rokov, ale pokiaľ ide o cestovanie, do dôchodku sa rozhodne nechystá. Najscestovanejší Slovák navštívil pred pár dňami mesto pod Zoborom, aby sa na festivale Vysoké hory Nitra podelil o zážitky z rokov, ktoré strávil na cestách.
A nebolo ich málo. František priznáva, že koľko presne, ovláda lepšie jeho manželka ako on sám. „Na striebornej svadbe to bolo sedem rokov a štyri mesiace. Na budúci rok máme zlatú svadbu, to bude zhruba jedenásť rokov, čo som na cestách. My ani v podstate nevieme, kedy budeme mať zlatú svadbu, keďže stále som niekde mimo Slovenska. No na druhej strane, aj moja manželka sa zúčastnila niektorých ciest,“ hovorí človek, ktorý za svoj život navštívil neuveriteľných 128 krajín a prekonal 1 300 kilometrov stúpania. Často sa pritom dostal na odľahlé a pusté miesta, ktoré sú ďaleko mimo záujmu tradičného cestovateľa.
Na oslave u kanibala
Jedným z takých miest bol Ua Huka, jeden z vulkanických markézskych ostrovov vo Francúzskej Polynézii. Starosta jednej z tamojších dedín ho vzal na oslavu do susednej dediny, k starostovi, o ktorom sa tradovalo, že patril do poslednej ľudožrútskej rodiny na ostrove.
Turistom, ktorého si starostova rodina vychutnala naposledy, bol istý Američan v roku 1938. Františka varovali, aby túto citlivú tému pred starostom radšej nevyťahoval.
A ani nemusel. V opojení nápojom kava, ktorú popíjajú v celej Polynézii a má účinky ako slabá droga a v dobrej nálade sa členovi ľudožrútskej rodiny rozviazal jazyk sám. „V neformálnom rozhovore mi povedal, že najchutnejšou časťou ľudského tela je ruka po predlaktie, má vraj delikátne mäsko,“ usmieva sa pri spomienke na kurióznu večeru so zástupcom kanibalov František Kele. Ako ale priznáva, vtedy mu nebolo všetko jedno.
František Kele podpisuje fanúšikovi svoju knihu.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Krížom-krážom po celom svete
Zo 128 krajín, ktoré František Kele pochodil, sú tri štáty, ktoré patria k jeho obľúbencom: Ekvádor, ktorý ho očaril náhornými plošinami, činnými vulkánmi a svojským súostrovím Galapágy. Nepál, ktorý mu – hoci je aktívny kresťan – učaroval hinduistickou a budhistickou filozofiou života. A napokon k špici patrí aj celá východná rovníková Afrika, ktorá je krajinou kmeňa Masajov.
O jeho cestovateľských skúsenostiach svedčí aj zopár faktov – František Kele uskutočnil tri cesty okolo sveta, pôsobil na všetkých svetadieloch, viedol prvú našu expedíciu na Severný pól, stál na čele československej výpravy na Mount Everest, navštívil Antarktídu. Na konte má desiatky kníh, v mnohých z nich opisuje svoje zážitky z cestovania. Ako sa priznal pred Nitranmi, najradšej spomína na tie príhody, pri ktorých úplnou náhodou a často aj veľmi kuriózne natrafil na krajanov.
Kele na festivale v Nitre.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Po stopách Štefánika
V množstve cestovateľských expedícii Františka Keleho sa vynímajú jeho cesty, ktoré išli po stopách generála Milana Rastislava Štefánika. Aj k nim sa dostal celkom komicky – ísť v stopách astronóma, diplomata a politika si zaumienil 'vďaka' výškovej chorobe a nedostatku kyslíka počas výstupu na Mont Blanc, ktorý na poctu Štefánika absolvovala prvá slovenská výprava v roku 1992. Prvé štádium choroby sa prejavuje návalmi radostných pocitov.
„ V tej eufórii som si povedal, že keď zídeme dole, začnem tvrdo pracovať na tom, aby som navštívil všetky miesta, kde Štefánik pôsobil,“ hovorí František Kele. Začal Štefánikovými vedeckými cestami, no neskôr k nim pripojil všetky ostatné destinácie, na ktoré vkročila noha tohto významného slovenského politika. Dnes existuje už len jediné miesto, ktoré cestovateľovi chýba v zbierke – Ura Tjuba v dnešnom Tadžikistane, kde Štefánik v roku 1907 odišiel pozorovať Slnko.
„Na poctu Štefánika som s priateľmi inicioval postavenie pamätníka na Tahiti, na Vava´u som objavil jeho betónové pylóny, ktoré slúžili ako statívy, inicioval som osadenie Štefánikovej busty v observatóriu v Quite,“ hovorí František Kele.
Cestovatelia
Keleho a Štefánika spája ešte niečo. Ako vysvetľuje cestovateľ, on len nadviazal na Štefánika, ktorý sa dá považovať za najscestovanejšieho Slováka prvej polovice dvadsiateho storočia.
„Ja cestujem tú druhú polovicu a ešte aj kúsok po nej,“ pousmeje sa František Kele. Neskromne ale dodal, že Slovensko má ešte ďalších dvoch mimoriadne scestovaných ľudí – zubného lekára Igora Čecha z Piešťan a astronóma Vojtecha Rušína.
Kele bol hviezdou festivalu
Najscestovanejší Slovák bol hlavnou hviezdou nedávneho festivalu o cestovaní Vysoké hory Nitra. Pozval ho naň Nitriansky horský spolok, ktorý festival organizoval. „Keď sme v roku 2006 začínali, mali sme malú dušičku, či nám sem vôbec niekto príde. Teraz riešime iný problém, poobede sa tu už ľudia ani nemajú ako dostať, sála na nitrianskom mestskom úrade býva úplne natrieskaná, sedáva sa na schodoch,“ povedal Patrik Együd zo spolku. Festival predstavuje cestovateľov z celého Slovenska. Jeho názov evokuje, že organizátori sa snažia preniesť atmosféru kopcov a hôr na Dolniaky, no priestor na festivale dostávajú aj nehorskí cestovatelia. Tento rok bol medzi nimi napríklad Ivan Bulík, ktorý predstavil život divokého afrického kmeňa Surmov. Divákov ale najviac zaujal Tomáš Hulík s filmom Cesty Slovenskom a následnou besedou. Návštevníci mu udelili cenu festivalového diváka.
Autor článku
