Vianočné vinše boli žičlivé aj žartovné

Železo malo veľký význam pri úkonoch, ktoré sa robili v domácnostiach. Reťazou sa napríklad viazali nohy stola a pod obrus sa dávala sekera, alebo kus železa.

NITRA. K vianočným zvykom neodmysliteľne patria aj vinše, ktorými si ľudia navzájom želali zdravie, bohatstvo i pokojný život. Mnohé majú svoj pôvod v jednotlivých regiónoch, odkiaľ sa potom šírili po celom Slovensku. Podľa folkloristky Miroslavy Zaujcovej mali v minulosti svoj nezastupiteľný význam a okrem iného pomáhali aj udržiavať dobré rodinné a susedské vzťahy. "Susedia si pri vinšovaní vzájomne žičili. Preto, keď sa stalo, že vinšovníci alebo koledníci s jasličkami niektorý dom obišli, považovalo sa to za potupu a ľudia to veru neprijímali s radosťou," hovorí.

V niektorých regiónoch západného Slovenska zvykli chlapci na Štedrý deň chodiť po domácnostiach a nosili oceľ. "Mali v rukách sekerky, kúsky železa alebo reťaze a hovorili: "Doniesol som vám oceli, aby ste nepadli z posteli, aby sa vám hrnce, misky a rajnice nebili. Reťaze netrhali, sekery nelámali. Aby ste boli zdraví ako táto oceľ." Železo malo veľký význam aj pri tých úkonoch, ktoré sa robili v domácnostiach. Reťazou sa napríklad viazali nohy stola a pod obrus sa dávala sekera, alebo kus železa," vysvetľuje folkloristka.

Zo Solčian v okrese Topoľčany pochádza vinš, ktorým si ľudia priali rozmnoženie majetku i šťastie. "Je to veľmi pekný vinš, v ktorom sa hovorí: "Vinšujem, vinšujem na šťastí, na zdraví, na toto božé narodení. Ten starý rok prežiť, nového sa dožiť, hojnejšého a pokojnejšého. Od Boha šťasťá, od ľudí lásku, sto zlatých do méška, plný dvor statku a po smrti Kráľovstvo nebeské. A gazdovi vinšujem sto meríc ovsa, sto meríc pšenice, sto meríc kukurice. A gazdinej sto kureníc, sto kačeníc a sto huseníc," hovorí Zaujcová.

Nezriedka sa medzi vianočnými a novoročnými vinšmi nájdu aj rôzne žartovné priania, ktoré si však podľa Zaujcovej nemohol dovoliť každý. "Vo Veľkom Záluží je napríklad takýto vinš: "Vinšujem vám toľko žita mechov, koľko máte na povaly orechov a moc svinék do roka, aby ste aj druhým mohli pomócť. Vinšujem vám toľko dietok, koľko je na lúke kvietok a já vám vinšujem neska, aby vám z povala padla deska a aby vám po chrbte treskla". Čiže to je už taký veselý vinš. To si mohol dovoliť len niekto blízky z rodiny, alebo rodinný priateľ, ktorý mal tú výsadu, že mohol aj takýmto spôsobom vinšovať," vysvetľuje Zaujcová a pridáva ďalší vinš z okolia Nitry.

"Potom je ešte jeden taký pekný vinš. Používal sa aj na Vianoce, aj na Nový rok: Vinšujem vám títo slávne svátky Krista pána narodení a Nový rok, aby vám dal pánboh zdraví, šťastí, hojné božské požehnání do dlhého dožiťá. S menšími hréchmi, s božou milosťou, veľkou radosťou, na poli úrod, do dvora pri plot, na statečku rozmnoženia a na dietkach potešenia." A už potom sa povedal pozdrav. Buď pochválený buď Ježiš Kristus, alebo pánboh vám daj dobrý deň," dodáva Zaujcová.