Mnohé povery „prikazovali“ oddych cez Vianoce, za prácu cez sviatky hrozila nepriazeň osudu.
NITRA. Vianočné zvyky a povery našich predkov zachytáva Nitriansky vestník z roku 1899. Týždenník, ktorý bol úradným vestníkom Nitrianskej župy, uchováva Štátny archív v Ivanke pri Nitre. Noviny odoberali predovšetkým veľkostatkári alebo príslušníci šľachtických rodov. Článok s názvom Vianočné povery vyšiel 17. decembra 1899. Miestni novinári doň zozbierali v tom čase rozšírené vianočné povery, ktoré poznali zo svojho okolia.
Povery sa týkajú práce, zdravia, peňazí, jedla a počasia. Niektoré sú úsmevné, iné pre dnešného človeka zvláštne a pár z nich dnes platí rovnako ako pred 113 rokmi. Ako povedala riaditeľka Štátneho archívu v Ivanke pri Nitre Šarlota Drahošová, v minulosti ovplyvňovali život ľudí tradície, zvyky a povery oveľa viac ako dnes. Vianoce boli pre našich predkov zvláštnym a magických obdobím, s ktorým si spájali veľké množstvo povier.
„Nad niektorými sa dnes môžeme len pousmiať, ale keď sa zamyslíme, tak prídeme na to, že niektoré majú racionálne jadro a nezaškodilo by ani súčasníkom, keby ich dodržiavali, lebo nesú v sebe odsledovanú múdrosť z prírody a zo spoločnosti. Boli akýmsi nepísaným kódexom morálky v minulosti,“ zhodnotila Drahošová.
Gazdiná nesmela šiť, pretože by sa jej vykrútili prsty. Kto sa pozrel na niť na Vianoce, mohol čakať, že oslepne. Ak na ňu niekto stúpil, v ďalšom roku mu hrozilo, že bude krívať. Ďalšia povera hovorí, že kto na Vianoce vešia prádlo, prihodí sa mu niečo zlé.
„Gazdiná nesmela opúšťať svoju stoličku pri štedrovečernom stole, aby neprivolala nešťastie do domu. Túto poveru si pamätám aj ja zo svojho detstva,“ povedala Drahošová. Ak dvaja ľudia súčasne vyslovili to isté slovo, znamenalo to, že na budúci rok bude svadba. Od Vianoc do svätého Jána Apoštola sa nesmelo v dome zametať v smere von, aby sa nevymietlo z domu šťatie. Povera radila dať pri večeri pod stôl malé jasličky, seno a obilie.
„Ježiško totiž chodil z domu do domu a ten dom, v ktorom si spomenuli na betlehemskú maštaľ, požehnal,“ približuje Drahošová. Kto chcel mať na budúci rok dobrú úrodu, dával si pod stôl roľnícke náradie – rýľ, kosu, motyku, železnú časť pluhu, zachytávajú dobové noviny. Nohy stola mali byť zviazané reťazou, čo znamenalo zachovanie celistvosti rodiny a hospodárstva. Cesnak zas mal ochrániť rodinu pred chorobami. Komu padol kúsok jedla pri vianočnej večeri pod stôl, zahrával sa vraj s čertmi.
„Koho na Vianoce vyťaháme za uši, bude v nasledujúcom roku počuť len samé dobré správy,“ hovorí ďalšia povera.
Na Vianoce sa neodporúčalo jesť hydinu, aby neodletelo z domu šťastie. Naopak, výhodné bolo mať na tanieri mäso zo štvornohých zvierat, najmä pečené mäso z prasaťa. Dôvodom je, že „prasa ryje dopredu“. Jedenie ryby na Vianoce sa v novinách z roku 1899 nespomína.
„Asi je to skôr už taký novodobejší zvyk,“ domnieva sa riaditeľka archívu. Na vianočnom stole nesmelo chýbať jabĺčko, prekrojené na toľko častí, koľko členov mala domácnosť. Priniesť to malo súdržnosť rodiny v nasledovnom roku. Tento zvyk sa v niektorých domácnostiach dodržiava aj dnes. Zachoval sa aj zvyk rozbitého orecha, ktorý prináša zdravie do rodiny. „Na niektoré vianočné zvyky musíme už len spomínať, pretože sa zmenili na naše životné podmienky a ľudia v bytovkách by sa ťažko mohli k niektorých tradíciám vrátiť,“ podotkla Drahošová.
Napríklad na vianočnú noc bolo treba naložiť do pece hrubý kus polena. Keď ráno ešte tlelo, bolo to dobré znamenie. Časť popola domáci potom rozsypali v záhrade okolo ovocných stromov, aby priniesli dobrú úrodu. Ďalšiu časť dali na podlahu v maštali, chránilo to vraj dobytok pred chorobami. „Dnes by sme tento úkon nazvali dezinfekciou, popol sa rozsýpa, aby zem bola čistejšia a zdravšia,“ podotkla Drahošová.
Ďalšie povery sa týkajú zdravia. Kto dá na Vianoce prednosť jedlám málo slaným, bude ho v ďalšom období bolieť hlava. Kašeľ na Vianoce vraj prináša smrť na tuberkulózu a koho svrbia oči, môže čakať v budúcnom roku nejakú chorobu. Svrbenie nosa znamenalo, že v nasledujúcom roku dotyčného niekto okradne. Noviny zaznamenali aj povery týkajúce sa peňazí. Aby si ľudia zabezpečili blahobyt, mali sa postaviť na stôl presne o polnoci, zobrať do hrsti peniaze a zoskočiť s nimi zo stola.
„Ďalšia povera o svrbení dlane a peniazoch pretrváva dodnes, dnes už ju ale nespájame s Vianocami,“ doplnila Drahošová. S Vianocami vždy boli spojené aj prognózy počasia na ďalší rok. Niektoré z nich zachytil aj Nitriansky vestník. Napríklad keď na Vianoce nesneží, na jar bude veľa dažďa. Ak je hmla, budú na jar krupobitia. Čím viac si vietor píska na Vianoce, tým veselšia bude nasledujúca žatva.
