Vlaňajšok sa niesol v duchu nespokojnosti, mnohí ju prejavovali protestmi. Neobišli ani región juhozápadu. Pozrite si z neho prehľad najzaujímavejších udalostí.
Sestrám stopli vyššie platy
Od prvého apríla vstúpila do platnosti novela zákona o zvýšení platov sestier. Minimálne mali zarábať od 640 do 926 eur podľa vzdelania a praxe. Zdravotné sestry a pôrodné asistentky, ktoré môžu vykonávať špecializované pracovné činnosti, mali dostať navyše príplatok vo výške 66 eur, sestry, ktoré vykonávajú certifikované pracovné činnosti, o 33 eur viac. Tieto podmienky si vybojovali sestry a pôrodné asistentky v petícii, v ktorej žiadali o stanovenie minimálnej mzdy.
Ústavný súd však pozastavil účinnosť zákona, vyhovel žiadosti Generálnej prokuratúry SR. Tá podala návrh na základe podnetu Slovenskej lekárskej komory. Aj galantské sestry tak zostali na platoch, ktoré dostávali pred prvým aprílom. V júli sa preto zúčastnili protestného pochodu v Bratislave pred národnou radou. Sestry, ktoré boli v službe, sa symbolicky pripojili oblečením čierneho trička na znak nesúhlasu „s politikou tohto štátu“.
Štrajkovali aj v školstve
Školskí zamestnanci tiež bojovali o zvýšenie miezd, skvalitnenie vzdelávania a dofinancovanie školstva. Zapojili sa do neobmedzeného štrajku, ktorý vyhlásil Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Neskôr to boli práve odborári, ktorí štrajk prerušili. Zapojili sa do neho všetky základné školy v Šali okrem maďarskej. Tá nesúhlasila so spôsobom, akým sa štrajk organizoval. Šalianske školy štrajkovali tri dni okrem základnej umeleckej školy. Tá štrajkovala jeden deň. ZŠ J. C. Hronského, ktorá avizovala neobmedzený štrajk, obnovila výučbu v ten deň ako ostatné. Takmer na každej základnej škole fungoval školský klub detí. Z materských škôl bola zatvorená iba Murgaša a Hollého, ostatné sa do štrajku nezapojili.
Vláda v decembri rozhodla, že učitelia základných a stredných škôl aj nepedagogickí zamestnanci dostanú od januára o päť percent vyššie platy.
Šaľania podpisovali petíciu za obchvat
Hustá doprava komplikuje Šaľanom život, považujú ju za neúnosnú najmä v čase dopravnej špičky. Z roka na rok sa podľa nich tento stav zhoršuje a radikálne zmeniť ho môže jedine obchvat. Jeho výstavba sa však o niekoľko rokov už oddialila. V súčasnosti je naplánovaná na rok 2015. Z obavy, aby nedošlo k posunutiu termínu výstavby, skupina aktivistov pripravila petíciu za urýchlenie výstavby obchvatu Šale. Rozbehli ju v máji na Jarmoku tradičných remesiel.
Šaľania sa už dlhodobo sťažujú na dopravu v meste. V apríli protestovali proti kamiónom prechádzajúcim cez mesto. Cestu 1/75 totiž využívali mnohí, aj zahraniční kamio-nisti, aby sa vyhli mýtnym poplatkom, ktoré platia pre diaľnice a rýchlostné cesty. Ministerstvo preto zaradilo tento úsek cesty od 1. júla do siete spoplatnených úsekov ciest prvej triedy. Priemerná sadzba bez rozdielu kategórie vozidla na nej stojí 12,2 centov za kilometer, na D, RC 16,8 centov za kilometer.
Šaľania však upozornili, že aj napriek mýtnemu opatreniu sa počet kamiónov prechádzajúcich mestom výrazne neznížil. Všeobecné odpovede z ministerstva dopravy o obchvate Šale a termín jeho výstavby, ktorý rezort nevie podľa nich zaručiť, ich opäť prinútil protestovať. V októbri zvolili akčnejšiu formu - jazdu na bicykloch po kruhovom objazde v mestskej časti Veča. V čase dopravnej špičky blokovali dopravu, ktorá kolabovala.
„Cieľom stretnutia bolo pokračovať v dialógu s ministerstvom, pretože výkup pozemkov, ktorý je nutný na výstavbu obchvatu mesta, ešte neprebieha a v budúcoročnom rozpočte nie sú na to ani vyčlenené peniaze. Šaľa so svojou spádovou oblasťou 45-tisíc obyvateľov si zaslúži lepšie životné prostredie a lepšie jednanie zo strany štátnych úradov,“ povedal aktivista Andrej Csillag. Výkup pozemkov zač-ne podľa hovorcu ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Martina Kóňu potom, čo bude hotová projektová dokumentácia pre stavebné povolenie.
Ukončili výstavbu druhej etapy obchvatu
Galante pomôže odbremeniť centrum mesta od tranzitnej dopravy, ktorým denne prešlo približne 16-tisíc vozidiel, už vybudovaná ďalšia časť obchvatu. Koncom novembra otvorili jeho druhý úsek.
Začína približne 600 metrov pred miestnou časťou Nebojsa okružnou križovatkou. Pokračuje cez vinohrad a poľnohospodárske pozemky Pod Gedrom a Drnové po prvú úrovňovú priesečnú križovatku. Tá zabezpečuje prepojenie k Priemyselnému parku Terezov. Trasa pokračuje po ďalšiu úrovňovú križovatku križujúcu cestu medzi Galantou a časťou Kolónia. Na konci sa obchvat napája na kruhový objazd, ktorý vznikol v rámci prvej stavby obchvatu.
Na križovatke, ktorá pretína galantský obchvat v smere na Kolóniu, sa stali až do týždňa po oficiálnom otvorení dve dopravné nehody. Mesto iniciovalo stretnutie s dopravnými policajtmi, ktorí navrhli preložiť značku „daj prednosť v jazde“ 150 m pred túto križovatku a za ňu zaradiť značku „stop“. Podľa kompetentných by mala postačovať.
Úrovňová križovatka križujúca cestu medzi Galantou a časťou Kolónia dostala už vlani od poslancov pomenovanie križovatka smrti. Toto označenie je podľa riaditeľa policajného oddelenia v Galante Milana Kirscha tvrdé a prehnané, keďže úsek je v prevádzke krátko a nič smrteľné sa na ňom nestalo.
S výstavbou tretej etapy obchvatu by sa malo začať už na jar tohto roka, plánované ukončenie prác je v roku 2015.
Kraj predal ďalšie časti
V decembri Nitriansky samosprávny kraj predal budovy bývalého pľúcneho a kožného oddelenia šalianskej nemocnice, o ktoré prejavili záujem dve spoločnosti. Za prvú ponúkla firma Sehatex 150-tisíc eur, za druhú firma Fritech 125-tisíc eur. Kraj zároveň v decembri schválil návrh na opätovný predaj zvyšných troch celkov. Nepredaná stále zostáva budova slobodárne, hospodárskej správy a najväčšia a najdrahšia časť, hlavná budova nemocnice s poliklinikou. V tej aj v súčasnosti sídlia ambulancie súkromných lekárov.
Kraj predáva bývalú nemocnicu v Šali už dva roky. Najprv sa ju snažil predať ako celok, no ani v troch verejných súťažiach sa nikto neprihlásil. Rozdelil ju preto do šiestich logických celkov. Prvý záujemca prišiel až začiatkom roka 2012 potom, čo kraj znížil cenu o desať percent. Šaliansky podnikateľ odkúpil garáže s priľahlými pozemkami. Kraj potom znížil cenu o dvadsať percent, v ďalšej súťaži dokonca o 30.
