Ako obchodník Finnur hovorí skutočnou islandčinou

Na sny o dráhe atléta zabudol a stal sa hercom. Dnes je Juraj Ďuriš členom umeleckého súboru DAB a výborným imitátorom známych osobností.

Na sny o dráhe atléta zabudol a stal sa hercom. Dnes je Juraj Ďuriš členom umeleckého súboru DAB a výborným imitátorom známych osobností.

NITRA. Druhú sezónu hrá v Divadle Andreja Bagara rodák z Bratislavy Juraj Duriš. Do Nitry prišiel vlani cez konkurz spolu s dvoma spolužiakmi – vtedy čerstvými absolventmi VŠMU Martinom Šalachom a Mariánom Viskupom.

Klasický tanec pohromou

Jurajova cesta k herectvu nebola vôbec jednoznačná. Ako dieťa chcel byť policajtom, smetiarom aj archeológom, na základnej škole sníval o dráhe atléta. „Robil som behy a skok do výšky, ten mi celkom išiel, na istej krajskej súťaži som v ňom skončil štvrtý. Šport ma síce bavil, aj som uvažoval o dráhe profišportovca, ale nakoniec som sa ocitol v bratislavskej Alkane – gymnáziu, kde sme sa okrem klasických predmetov učili aj základy muzikálu ako spev, tanec a herectvo. Túto školu mi poradil otec, keďže som sa nedostal na normálne gymnázium,“ spomína Juraj.

„Spočiatku som si nebol celkom istý, či to bol správny krok a či to vôbec všetko zvládnem. Najmä klasický tanec bol pre mňa pohromou. Nakoniec som to zobral s humorom a na hodinách som začal „strúhať“ kreácie ako profesionálny tanečník. Vtedy mi pedagóg povedal: No, áno, to je presne ono. A zrazu ma to začalo baviť a niekedy vo 4. ročníku som už vedel, že by som sa tomu chcel venovať aj ďalej.“

Juraj sa napriek počiatočným pochybnostiam v herectve našiel. Celkom prirodzene ho k nemu nasmeroval aj jeho zmysel pre humor a zabávačský talent, ktorý naplno rozvinul na gymnáziu. Objavil v sebe vlohy pre napodobňovanie - spolužiakov bavil najmä imitovaním pedagógov.

Buďte usmievavé Slovensko

Po príchode do nitrianskeho divadla bol jeho prvou postavou Oskar v muzikáli Sladká Charity. Ešte predtým však so spolužiakmi z VŠMU uviedli v Štúdiu študentskú komédiu Bola raz jedna trieda, ktorá sa stala súčasťou repertoáru DAB. „Sladká Charity bola moja prvá javisková skúsenosť nielen s hereckým, ale aj tanečným kolektívom, mám na to pekné spomienky,“ hovorí herec, ktorý mal v svojej nitrianskej premiére aj dve pesničky.

„Bolo celkom príjemné trochu si oprášiť hlasový nástroj. Spevu som sa totiž venoval na VŠMU, aj na spomínanom gymnáziu Alkana. Bola to dobrá škola, ale veľmi náročná. Denne sme tam boli od ôsmej takmer do šiestej. Znalosti, ktoré som tu získal, mi však veľmi pomohli na VŠMU, kde som sa rýchlo zorientoval.“

Po Oskarovi v Sladkej Charity prišla postava pána Bingleyho v dramatizácii románu Pýcha a predsudok. Pre Juraja to bola veľmi príjemná skúsenosť, lebo režisér Ľubomír Vajdička bol jeho ročníkovým vedúcim na VŠMU a už v škole si s ním vytvorili veľmi priateľský vzťah. „Postava Bingleyho je mi celkom sympatická, je nad vecou, príliš nedbá na konvencie a na prvý pohľad pôsobí trochu ľahostajne a nezodpovedne. Pri naštudovaní ma pán Vajdička k adekvátnemu stvárneniu Bingleyho nabádal slovami: Buďte také usmievavé Slovensko,“ prezradil Juraj.

Islandčinu sa učil vyše mesiaca

V ďalšej role v tragikomédii Kto je tu riaditeľ je Juraj skutočne neprehliadnuteľný. Ako islandský obchodník Finnur, ktorý chce kúpiť istú dánsku firmu, celý čas hovorí iba po islandsky. „Je to naozaj skutočná islandčina, žiadna improvizácia na tému severských jazykov. Učil som sa ju s pomocou dievčaťa, ktoré už štyri roky študuje na Islande. Výslovnosť aj prízvuk som s ňou konzultoval, aby mi potvrdila, či text hovorím správne,“ potvrdil Juraj. „Bolo ťažké v cudzej reči naučiť sa správne intonovať a reagovať emóciami. Ale bola to výborná škola. Zhruba dve stany textu som sa učil niečo vyše mesiaca tak, aby sa to vo mne uložilo a mohol som potom s textom pracovať v priestore.“

Aktuálnu sezónu Juraj začal s hrou DNA – zahral si „mozog“ tínedžerskej skupiny, ktorá sa snaží zahladiť svoj trestuhodný čin. V ďalšej inscenácii Prefíkaná vdova, ktorá mala premiéru v decembri, stvárnil jedného zo štyroch nápadníkov vdovy Rosaury – prelietavého Angličana Rozbeefa. Najbližšie ho čaká postava manžela Evy Pavlíkovej v hre Plešatá speváčka.

Sedí mu improvizácia „z voleja“

Vo všeobecnosti je pohľadný a urastený Juraj Ďuriš pasovaný za krásavca nitrianskeho hereckého súboru. Má kopu obdivovateliek, ktoré mu svoje sympatie prejavujú v divadle ale a pri náhodnom stretnutí v meste. „Určite mi to lichotí, ale nejako príliš sa tým nezaoberám a neriešim to. Skôr myslím na to, aby som divákom cez moje postavy tlmočil isté emócie, posolstvo. Ak na nich navyše svojím zjavom pôsobím príjemne, to ma len teší. To, či sa potom s nejakou svojou fanúšičkou stretnem, nie je vylúčené, ale určite to nevyhľadávam,“ pousmial sa Juraj.

Ako sme už spomínali, sympatický herec má záľubu v napodobovaní známych osobností. Svoj talent predviedol na Dni otvorených dverí DAB. Ľudia burácali smiechom pri jeho vtipných bonmotoch, ktoré predniesol raz ako Miro Žbirka, druhý raz ako Paľo Habera, chvíľkami bol Braňo Mojsej, Emil Horváth aj Jožko Bednárik.

„Robím to pre radosť ľudí, viem, že to majú radi. V Bratislave som sa párkrát objavil na stand-up comedy show, divákov to očividne bavilo, ale takéto výstupy robím radšej len raz za čas, inak by to nebolo vzácne,“ vysvetľuje Juraj. „Vždy sa snažím vymyslieť niečo nové. Texty si nepripravujem do detailu, premyslím si len nejakú kostru, inak to nechávam voľne plynúť. Presnejšie povedané, nechávam to na postavy, ktoré imitujem, improvizácia „z voleja“ mi sedí najviac.“

Ako Juraj povedal, nie každého vie dokonale napodobniť. Hlas musí by niečím špecifický, aby mu to išlo. Z tých, ktorých imituje, sa podľa neho originálu najviac podobajú Žbirka a Habera.

Popri hereckých povinnostiach si Juraj nájde čas aj na svoje záľuby - hru na gitare, turistiku, cestovanie a literatúru. Keď majú čas, chodia si s kolegami zahrať futbal či bowling.