Duch poetiky knihy v scenári predstavenia zostal, akurát je text prepísaný v trnavsko-nitrianskom dialekte, ktorý miestami prechádza až do „nitránskeho“.
NITRA. Dobrodružstvami pätice malých nezbedníkov ožilo javisko Starého divadla Karola Spišáka. Deti s napätím sledovali premiéru hry Karla Poláčka Bolo nás päť, odohrávajúcej sa v mestečku Poláčkovice.
Inšpirovali sa Kopeckým
Keď v divadle hľadali titul vhodný pre malých chalanov, dostali sa aj ku knihe úspešného českého spisovateľa. „Predtým nám prešlo rukami všeličo – napríklad Foglarov komiks Rýchle šípy a kniha Chlapci od Bobrej rieky či Dobrodružstvá Toma Sawyera od Marka Twaina. S dramaturgičkou Veronikou Gabčíkovou sme sa nakoniec dohodli na titule Bolo nás päť,“ hovorí režisér Kamil Žiška.
„Pôvodne sme zamýšľali robiť Rýchle šípy ako takú žánrovú veselohru, no dramaturgička mi ponúkla práve knihu Bolo nás päť. Bol to pre mňa veľký objav a veľký čitateľský zážitok. Trochu som však váhal, či do toho ísť, lebo kniha nemá celkom jasnú dejovú líniu. Mal som pochybnosti o tom, ako to všetko preniesť na javisko. Ako som však knihu čítal, nasiakol som tým príbehom a bolo rozhodnuté.“
Režisér je zároveň aj autorom hudby a scenára – duch poetiky knihy v ňom zostal, akurát je text prepísaný v trnavsko-nitrianskom dialekte, ktorý miestami prechádza až do „nitránskeho“. Hudba je verklíkovo-komediantská.
Scénu navrhla Naďa Salbotová a bábky robila Barbora Rajčanová. Pri návrhu scény sa inšpirovali staročeskými divadlami – stolovými i lepenkovými. Najväčšou inšpiráciou bola scéna Matěja Kopeckého, zakladateľa českého bábkarstva.
Príbehy v lepenkovom divadle
Príbeh piatich chalanov Peterka Bajzu, Tónka Bejvala, Čeňka Jirsáčik a Eda Kemlinga rozpráva jeden z nich – chudobný Zilvar Kratochvíl z chudobinca. Príhody svojej „party“ prenáša na javisko prostredníctvom lepenkového divadla, ktoré dostal za záchranu princeznej Jasmínky v Indii.
„Príbeh knihy je pomerne jednoduchý – Karol Poláček sa pri je písaní inšpiroval svojím detstvom v Rychnove nad Kněžnou. Nie sú to však len spomienky kamarátov z Palackého ulice, text má aj hodnotu anekdoticko-satirickú až dojímavú,“ skonštatoval Kamil Žiška.
Chlapci sa stretávajú v prostredí remeselníckeho centra českého malomesta a vymýšľajú si všelijaké dobrodružstvá. Chcú ísť do Talianska, ale nemajú peniaze, tak si vymyslia, že budú predávať osí med, čo sa však, samozrejme, nedá. V lete pri kúpaní zachránia kamaráta Otakárka Soumarů, pričom sa naučia dávať umelé dýchanie. Tešia sa, keď sa v meste objaví Cirkus Rudolfi a ich novým spolužiakom sa stane akrobat Alfons Kasalický. Vymyslia si aj cestu so slonom Jumbom do Indie, kde Zilvar nájde svoju budúcu ženu Jasmínku.
Zážitkom je živé stretnutie
„Verím, že deti strhne radosť z hrania, z obyčajnosti príbehu, z jednoduchej radosti, ktorú môžu prežívať spolu s našimi hercami. Posolstvom inscenácie je myšlienka, že živé stretnutie s kamarátmi je skutočným zážitkom, ktorý sa nedá simulovať vo virtuálnom svete. Stretnutie v živej prírode, v živom meste má vždy zmysel, keď chceme čas spolu stráviť – užitočne, radostne a zaujímavo,“ zhodnotil režisér.
„Keď je ich päť, je to dobre, keď je každý zvlášť, už to nie je také. V hre ja také pekná scéna, keď sa kamaráti pohádajú, ale nakoniec prídu na to, že samých ich nebaví nič. Práve radosť, ktorú prežívajú spolu, je tou skutočnou radosťou.“
FOTKY: COLLAVINO
